NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2075/2005 z 5. decembra 2005,
ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse
(Text s významom pre EHP)
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú
osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov
živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (1), a najmä
na jeho článok 18 body 9 a 10,
keďže:
(1) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú
osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho
pôvodu (2), nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 854/2004 a 882/2004 z 29. apríla 2004
o úradných kontrolách uskutočňovaných na účely
zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového
a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat
a o starostlivosti o zvieratá (3) sa ustanovujú zdravotné
predpisy a požiadavky týkajúce sa potravín živočíšneho
pôvodu a požadovaných úradných kontrol.
(2) Okrem týchto predpisov sa musia ustanoviť konkrétnejšie
požiadavky pre Trichinella. Mäso z domácich ošípaných,
diviakov, koní a ostatných živočíšnych druhov
môže byť napadnuté nematódami rodu Trichinella.
Konzumácia mäsa napadnutého Trichinella môže u ľudí
spôsobiť závažné ochorenie. Musia sa zaviesť opatrenia
na zabránenie ochorenia ľudí spôsobeného konzumáciou
mäsa napadnutého Trichinella.
(3) Vedecký výbor pre veterinárne opatrenia týkajúce sa
zdravia ľudí prijal 22. novembra 2001 stanovisko
k trichinelóze, epidemiológii, spôsobom detekcie
a chovu ošípaných bez výskytu Trichinella. Vedecká
skupina pre biologické riziko (BIOHAZ) Európskeho
úradu pre bezpečnosť potravín prijala 1. decembra 2004
stanovisko k vhodnosti a podrobnostiam metód zmrazovania
s cieľom umožniť ľudskú konzumáciu mäsa
infikovaného Trichinella alebo Cysticersus. BIOHAZ prijala
9. – 10. marca 2005 stanovisko o hodnotení rizika
revidovanej prehliadky zabíjaných zvierat v oblastiach
s nízkou prevalenciou Trichinella.
(4) Smernica Rady 77/96/EHS z 21. decembra 1976
o vyšetreniach na trichinely (Trichinella spiralis) pri dovoze
čerstvého mäsa z domácich ošípaných z tretích krajín (4),
bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady
2004/41/ES z 21. apríla 2004, ktorou sa rušia určité
smernice týkajúce sa potravinovej hygieny a zdravotných
podmienok výroby a uvádzania na trh určitých výrobkov
živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu
a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady
89/662/EHS a 92/118/EHS a rozhodnutie Rady 95/
408/ES (5).
(5) Na detekciu Trichinella v čerstvom mäse boli schválené
rôzne laboratórne metódy. Pri trávení súhrnnej vzorky sa
ako spoľahlivá metóda odporúča metóda magnetického
miešania. Veľkosť vzorky na analýzu parazitov treba
zväčšiť, ak sa vzorka nedá odobrať z predilekčného
miesta, a ak kategórii alebo druhu zvieraťa hrozí vyššie
riziko infikovania. Trichinoskopickým vyšetrením sa
nedokážu detekovať neopuzdrené druhy Trichinella, ktoré
infikujú domáce a lesné zvieratá a ľudí, a už nie je ďalej
vhodné ako metóda detekcie na štandardné používanie.
Trichinoskopická metóda by sa mala používať iba za
výnimočných okolností na vyšetrenie malého počtu
zvierat zabitých za týždeň, ak prevádzkovateľ potravinárskeho
podniku prijme opatrenia spracovať mäso takým
spôsobom, aby bolo úplne bezpečné na konzumáciu.
V prechodnom období sa však táto metóda musí
nahradiť spoľahlivejšou metódou detekcie. Ostatné
L 338/60 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
(1) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206, korigendum v Ú. v. EÚ
L 226, 25.6.2004, s. 83.
(2) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55, korigendum v Ú. v. EÚ L 226,
25.6.2004, s. 22.
(3) Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1, korigendum v Ú. v. EÚ L 191,
28.5.2004, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 26, 31.1.1977, s. 67.
(5) Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 33, korigendum v Ú. v. EÚ L 195,
2.6.2004, s. 12.
metódy, ako sú sérologické testy, môžu byť užitočné na
účely monitorovania, hneď ako budú testy validované
referenčným laboratóriom Spoločenstva, keď Komisia
takéhoto laboratória ustanoví. Sérologické testy nie sú
vhodné na detekciu infestácie trichinelami u jednotlivých
zvierat určených na ľudskú spotrebu.
(6) Zmrazovanie mäsa za špecifikovaných podmienok
dokáže usmrtiť akékoľvek prítomné parazity, ale určité
druhy Trichinella vyskytujúce sa u zveri a koní sú odolné,
aj ak sa zmrazovanie vykonáva pri odporúčaných
kombináciách teploty a času.
(7) Ak sú splnené špecifické podmienky, príslušný orgán
úradne uzná chovy za chovy bez výskytu Trichinella.
Výkrmové ošípané z takýchto chovov by mali byť
oslobodené od prehliadky na Trichinella. Kategórie
chovov by mali byť úradne uznané príslušným orgánom
za chovy bez výskytu Trichinella za predpokladu, že sú
splnené špecifické podmienky. Takýmto uznaním by sa
mal znížiť počet prehliadok na mieste, ktoré má
vykonávať príslušný orgán, toto je však uskutočniteľné
iba v členských štátoch s históriou veľmi nízkej
prevalencie choroby.
(8) Pravidelné monitorovanie domácich ošípaných, diviakov,
koní, líšok a iných indikátorových zvierat predstavuje
dôležitý nástroj hodnotenia zmien v prevalencii choroby.
Výsledky takéhoto monitorovania sa musia oznámiť vo
výročnej správe v súlade so smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2003/99/ES zo 17. novembra 2003
o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz (1).
(9) Nariadenie (ES) č. 853/2004 sa nevzťahuje na voľne
žijúcu zver ani na mäso z voľne žijúcej zveri priamo
dodávané konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym
maloobchodným prevádzkam, ktoré priamo zásobujú
konečného spotrebiteľa. Členské štáty by preto mali byť
zodpovedné za prijatie vnútroštátnych opatrení na
zníženie rizika, že sa zverina z diviakov napadnutých
trichinelami dostane ku konečnému spotrebiteľovi.
(10) Opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí sú v súlade so
stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec
a zdravie zvierat,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa pod pojmom „Trichinella“
rozumejú všetky nematódy patriace medzi druhy rodu
Trichinella.
KAPITOLA II
POVINNOSTI PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV
A PREVÁDZKOVATEĽOV POTRAVINÁRSKYCH PODNIKOV
Článok 2
Odber vzoriek z jatočných tiel
1. Jatočné telá domácich ošípaných sa musia na bitúnkoch
systematicky vzorkovať ako súčasť prehliadky post mortem.
Vzorka sa musí odobrať z každého jatočného tela a musí sa
vyšetriť na Trichinella v laboratóriu ustanovenom príslušným
orgánom s použitím jednej z nasledujúcich metód detekcie:
a) referenčná metóda detekcie uvedená
v kapitole I prílohy I alebo
b) rovnocenná metóda detekcie stanovená v kapitole II
prílohy I.
2. Až do získania výsledkov vyšetrenia na Trichinella
a za predpokladu, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku
zaručuje úplnú vysledovateľnosť
a) možno na bitúnku alebo v rozrábkarni, ktorá sa
nachádza v rovnakých priestoroch ako bitúnok (ďalej
len„priestory“) jatočné telá deliť najviac na šesť častí;
b) odchylne od pododseku a) a po schválení príslušným
orgánom sa takéto jatočné telá môžu deliť v rozrábkarni,
ktorá je pripojená k bitúnku alebo je od neho oddelená
za predpokladu, že:
i) postup je pod dozorom príslušného orgánu;
ii) jatočné telo alebo diely z neho nemajú viac miest
určenia ako je jedna rozrábkareň;
iii) rozrábkareň sa nachádza na území členského štátu
a
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/61
(1) Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 31.
iv) v prípade pozitívneho výsledku sa všetky časti
vyhlásia za nevhodné na ľudskú spotrebu.
3. Telá koní, diviakov a ostatných druhov zvierat
z farmových chovov alebo voľne žijúcich druhov zvierat
vnímavých na infestáciu Trichinella sa musia systematicky
vzorkovať na bitúnkoch alebo v prevádzkarniach na manipuláciu
so zverou ako súčasť prehliadky post mortem.
Takýto odber vzoriek sa nemusí vykonávať tam, kde príslušný
orgán na základe hodnotenia rizika zistil, že riziko napadnutia
konkrétneho druhu zvierat z farmových chovov alebo voľne
žijúceho druhu zvierat trichinelami je zanedbateľné.
Vzorka sa musí odobrať z každého jatočného tela a vyšetruje
sa v súlade s prílohami I a III v laboratóriu schválenom
príslušným orgánom.
Článok 3
Výnimky
1. Odchylne od článku 2 ods. 1 mäso z domácich ošípaných,
ktoré bolo podrobené ošetreniu zmrazením v súlade
s prílohou II pod dozorom príslušného orgánu, je oslobodené
od vyšetrovania na Trichinella.
2. Odchylne od článku 2 ods. 1 jatočné telá a mäso
z domácich ošípaných chovaných výlučne na výkrm a zabitie
je oslobodené od vyšetrovania na Trichinella, ak zvieratá
pochádzajú z:
a) chovu alebo kategórie chovov, ktoré boli úradne uznané
príslušným orgánom za chovy bez výskytu Trichinella
v súlade s postupom uvedeným v kapitole II prílohy IV;
b) regiónu, kde je riziko Trichinella u domácich ošípaných
úradne uznané za zanedbateľné po
i) odstúpení oznámenia o tejto skutočnosti príslušným
členským štátom spolu s východiskovou
správou obsahujúcou informácie uvedené
v kapitole II D prílohy IV Komisii a ostatným
členským štátom a
ii) schválení regiónu za región predstavujúci zanedbateľné
riziko Trichinella v súlade s týmto postupom.
Ostatné členské štáty do troch mesiacov od
doručenia oznámenia uvedeného v bode i) zašlú
Komisii písomné pripomienky. Ak Komisia alebo
členský štát nevznesie žiadne námietky, región sa
uzná za región predstavujúci zanedbateľné riziko
Trichinella a domáce ošípané pochádzajúce z tohto
regiónu sú oslobodené od vyšetrenia na Trichinella
v čase zabitia.
Komisia zverejní zoznam týchto uznaných regiónov
na svojej internetovej stránke.
3. V prípadoch, keď príslušný orgán zavedie výnimku
uvedenú v odseku 2, príslušný členský štát predloží Komisii
výročnú správu s informáciami uvedenými v kapitole II
D prílohy IV v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice
2003/99/ES.
V prípade, že členský štát nepredloží výročnú správu, alebo ak
výročná správa nie je dostatočná na účely tohto článku,
výnimka sa na tento členský štát ďalej nevťahuje.
Článok 4
Vyšetrenie na Trichinella a označovanie zdravotnou
značkou
1. Jatočné telá uvedené v článku 2, alebo ich časti
s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 2
písm. b), nesmú opustiť priestory predtým, ako sa zistí, že
výsledok vyšetrenia na Trichinella je negatívny.
Podobne ostatné časti zvierat určené na ľudskú alebo
živočíšnu spotrebu, ktoré obsahujú priečne pruhované svalové
tkanivo, nesmú opustiť priestory predtým, ako sa zistí, že
výsledok prehliadky na Trichinella je negatívny.
2. Živočíšny odpad a živočíšne vedľajšie produkty neurčené
na ľudskú spotrebu a neobsahujúce priečne pruhované svaly
môžu opustiť priestory predtým, ako sú k dispozícii výsledky
vyšetrenia na Trichinella.
Príslušný orgán však môže vyžadovať vykonanie vyšetrenia na
Trichinella alebo predchádzajúce ošetrenie živočíšnych vedľajších
produktov predtým, ako povolí, aby opustili priestory.
3. Ak sa na bitúnku uplatňuje postup, ktorý zabezpečuje, že
žiadna časť vyšetrovaných jatočných tiel neopustí priestory,
kým sa nepreukáže, že výsledok vyšetrenia na Trichinella je
negatívny a daný postup je formálne schválený príslušným
orgánom, môže sa zdravotná značka podľa článku 5 ods. 2
nariadenia (ES) č. 854/2004 použiť ešte predtým, ako budú
k dispozícii výsledky vyšetrenia na Trichinella.
Článok 5
Školenie
Príslušný orgán zabezpečí, aby boli všetci zamestnanci,
ktorých sa týka vyšetrovanie vzoriek na detekciu Trichinella
náležite zaškolení a zúčastnili sa na:
a) programe kontroly kvality testov používaných na
detekciu Trichinella a
L 338/62 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
b) pravidelnom hodnotení postupov testovania, zaznamenávania
a analýzy používaných v laboratóriu.
Článok 6
Detekčné metódy
1. Na vyšetrovanie vzoriek, ako sa uvádza v článku 2, sa
používajú metódy detekcie uvedené v kapitolách I a II
prílohy I, ak
a) existuje odôvodnené podozrenie infestáciu Trichinellami
alebo
b) sa použitím trichinoskopickej metódy uvedenej
v článku 16 ods. 1 vo vzorkách pochádzajúcich
z rovnakého chovu predtým zistilo, že sú pozitívne.
2. Všetky pozitívne vzorky sa zašlú do národného referenčného
laboratória alebo do referenčného laboratória Spoločenstva
na určenie príslušného druhu Trichinella.
Článok 7
Pohotovostné plány
Príslušné orgány členských štátov musia do 31. decembra
2006 vypracovať pohotovostný plán s prehľadom všetkých
opatrení, ktoré sa musia prijať, ak je test na Trichinella
u vzoriek uvedených v článkoch 2 a 16 pozitívny. Takýto plán
musí zahŕňať podrobné údaje týkajúce sa:
a) vysledovateľnosti zamoreného(-ých) jatočného tela (-tiel)
a jeho(ich) častí obsahujúcich svalové tkanivo;
b) opatrení na nakladanie s napadnutým(-i) jatočným telom
(-ami) a ich časťami;
c) vyšetrenia zdroja infestácie a každého šírenia medzi
voľne žijúcimi živočíchmi;
d) všetkých opatrení, ktoré sa musia vykonať na maloobchodnej
alebo spotrebiteľskej úrovni;
e) opatrení, ktoré sa musia vykonať tam, kde napadnuté
jatočné telo nemožno identifikovať na bitúnku;
f) určenia príslušného druhu Trichinella.
Článok 8
Uznanie chovov úradne bez výskytu Trichinella
Príslušný orgán môže úradne uznať chovy alebo kategórie
chovov za chovy bez výskytu Trichinella vtedy, ak sú splnené
tieto požiadavky:
a) v prípade chovov, požiadavky uvedené
v kapitole I a kapitole II A, B a D prílohy IV;
b) v prípade kategórií chovov, požiadavky uvedené
v kapitole II C a D prílohy IV.
Článok 9
Oznamovacia povinnosť prevádzkovateľov
potravinárskych podnikov
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov – chovov uznaných
za chovy bez výskytu Trichinella musia informovať
príslušný orgán o každej požiadavke ustanovenej
v kapitole I a kapitole II B prílohy IV, ktorá už nie je ďalej
plnená, alebo o akejkoľvek inej zmene, ktorá by mohla mať
vplyv na štatút chovov bez výskytu Trichinella.
Článok 10
Inšpekcia chovov úradne bez výskytu Trichinella
Príslušný orgán zabezpečí, aby sa pravidelne vykonávali
inšpekcie chovov uznaných za chovy bez výskytu Trichinella.
Frekvencia inšpekcií musí byť založená na riziku, berúc do
úvahy históriu a prevalenciu choroby, predchádzajúce zistenia,
zemepisnú oblasť, miestne vnímavé voľne žijúce živočíchy,
praktiky chovu zvierat, veterinárny dozor a dodržiavanie
požiadaviek farmármi.
Príslušný orgán musí zabezpečiť, aby boli všetky chovné
prasnice a diviaky pochádzajúce z chovov bez výskytu
Trichinella vyšetrené v súlade s článkom 2 ods. 1.
Článok 11
Programy monitorovania
Príslušný orgán musí zaviesť monitorovací program zahŕňajúci
domáce ošípané, kone a ostatné živočíšne druhy vnímavé
na Trichinella, pochádzajúce z chovov alebo kategórií chovov
uznaných bez výskytu Trichinella alebo z regiónov, v ktorých
sa riziko výskytu Trichinella u domácich ošípaných uznáva
za zanedbateľné s cieľom overiť, že u zvieratá sú skutočne bez
Trichinella.
V programe monitorovania musí byť stanovená frekvencia
testovania, počet zvierat, ktoré sa majú testovať a plán odberu
vzoriek. Na tento účel sa v súlade s kapitolou I alebo II
prílohy I odoberajú a vyšetrujú vzorky mäsa na prítomnosť
parazitov Trichinella.
Keď bude referenčným laboratóriom Spoločenstva validovaný
vhodný test, môže program monitorovania ako dodatočný
nástroj zahŕňať sérologické metódy.
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/63
Článok 12
Odobratie úradného uznania chovu bez výskytu
Trichinella alebo regiónov so zanedbateľným rizikom
1. Ak je test na Trichinella u domácich ošípaných alebo iných
druhov zvierat vnímavých na infestáciu Trichinella z chovu
úradne uznaného za chov bez výskytu Trichinella pozitívny,
príslušný orgán musí bezodkladne:
a) odobrať úradné uznanie chovu za chov bez výskytu
Trichinella;
b) vyšetriť všetky domáce ošípané v čase zabíjania v súlade
s článkom 2 ods. 1 a vykonať sérologický test u všetkých
zvierat v chove vnímavých na Trichinella hneď, ako bude
referenčným laboratóriom Spoločenstva validovaný
vhodný test;
c) vysledovať a testovať všetky chovné zvieratá, ktoré prišli
do chovu, a pokiaľ je to možné, všetky zvieratá, ktoré
opustili chov v období minimálne šesť mesiacov pred
pozitívnym nálezom; na tento účel sa odoberajú vzorky
mäsa a vyšetrujú sa na prítomnosť parazitov Trichinella
s použitím detekčných metód uvedených v kapitolách
I a II prílohy I; sérologický test možno použiť hneď, ako
referenčné laboratórium Spoločenstva validuje vhodný
test;
d) pokiaľ je to uskutočniteľné, vyšetriť šírenie invázie
spôsobené distribúciou mäsa z domácich ošípaných
zabitých v období pred pozitívnym nálezom;
e) informovať Komisiu a ostatné členské štáty;
f) začať epidemiologické prešetrovanie s cieľom objasniť
príčinu infestácie;
g) zvýšiť frekvenciu testovania na základe programu
monitorovania uvedeného v článku 11 a rozšíriť jeho
rozsah;
h) prijať vhodné opatrenia v prípade, že sa na bitúnku nedá
identifikovať žiadne postihnuté jatočné telo vrátane:
i) zväčšenia veľkosti každej vzorky mäsa odobratej na
testovanie podozrivých jatočných tiel a
ii) vyhlásenia jatočných tiel za nevhodné na ľudskú
spotrebu alebo
iii) prijatia vhodných opatrení na odstránenie podozrivých
jatočných tiel alebo ich častí a tých, ktoré majú
pozitívny test.
2. Príslušný orgán odoberie úradné uznanie za chovy bez
výskytu Trichinella chovom alebo kategóriám chovov, ak
i) sa už neplní niektorá z požiadaviek uvedených
v kapitolách I alebo II prílohy IV,
ii) sérologické výsledky alebo laboratórne nálezy po
odobratí vzoriek zo zabitých ošípaných preukázali, že
chov alebo kategória chovov nemožno ďalej považovať
za chov bez výskytu Trichinella.
3. Keď sa na základe informácií získaných pri monitorovacom
programe ukáže, že región sa už nemôže pokladať
za región, v ktorom je u domácich ošípaných zanedbateľné
riziko Trichinella, Komisia vyčiarkne uvedený región
zo zoznamu a informuje o tom ostatné členské štáty.
4. Po odobratí uznania môžu byť chovy znovu uznané za
chovy bez výskytu Trichinella, ak sa vyriešia zistené problémy
a splnia požiadavky ustanovené v kapitole II A prílohy IV
k spokojnosti príslušného orgánu.
KAPITOLA III
DOVOZY
Článok 13
Zdravotné požiadavky na dovoz
Mäso zo živočíšnych druhov, ktoré môžu byť nosičmi
Trichinella, obsahujúce priečne pruhované svaly
a pochádzajúce z tretej krajiny, sa môže dovážať do
Spoločenstva len v prípade, že bolo pred vývozom vyšetrené
na Trichinella v tretej krajine.
Takéto vyšetrenie sa vykonáva v súlade s článkom 2 na celom
jatočnom tele alebo, ak to nie je možné, na každej jeho
polovici, štvrťke, diele alebo kuse.
Článok 14
Výnimky z článku 13
1. Mäso z domácich ošípaných sa môže dovážať bez toho,
aby bolo podrobené vyšetreniu uvedenému v článku 13 za
predpokladu, že pochádza z chovu v tretej krajine, ktorý bol
Spoločenstvom uznaný bez výskytu Trichinella v súlade
s článkom 12 nariadenia (ES) č. 854/2004 na základe žiadosti
príslušného orgánu tejto krajiny, ku ktorej je pripojená správa
pre Komisiu s dôkazom o tom, že sú splnené požiadavky
ustanovené v kapitole I prílohy IV.
2. Mäso z domácich ošípaných sa môže dovážať bez toho,
aby bolo podrobené vyšetreniu uvedenom v článku 13 za
L 338/64 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
predpokladu, že bolo ošetrené zmrazením v súlade
s prílohou II pod dozorom príslušného orgánu tretej krajiny.
Článok 15
Doklady
Zdravotné osvedčenie sprevádzajúce dovozy mäsa, ako sa
uvádza v článku 13, musí byť potvrdené vyhlásením úradného
veterinárneho lekára o tom, že:
a) mäso bolo vyšetrené v tretej krajine pôvodu v súlade
s článkom 13 alebo
b) mäso spĺňa požiadavky ustanovené v článku 14 ods. 1
alebo ods. 2.
Tento doklad sprevádzajúci mäso musí byť v origináli, pokiaľ
nebola udelená výnimka v súlade s článkom 14 ods. 4
nariadenia (ES) č. 854/2004.
KAPITOLA IV
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 16
Prechodné ustanovenia
1. Členský štát môže vo výnimočných prípadoch až do
31. decembra 2009 povoliť používanie trichinoskopickej
metódy uvedenej v kapitole III prílohy I pre domáce ošípané
a diviaky, ak:
a) jednotlivé jatočné telá, ako sa uvádza v článku 2, treba
vyšetriť individuálne v prevádzkarni, v ktorej sa nezabíja
viac ako 15 domácich ošípaných za deň alebo 75
domácich ošípaných za týždeň alebo v ktorej sa
pripravuje na uvedenie na trh najviac 10 diviakov za
deň a
b) metódy detekcie uvedené v kapitolách I a II prílohy I nie
sú k dispozícii.
2. Tam, kde sa používa trichinoskopická metóda, príslušný
orgán musí zabezpečiť, aby
a) mäso bolo označované zdravotnou značkou zreteľne
odlišnou od zdravotnej značky uvedenej v článku 5
ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 853/2004 a aby mäso
bolo dodávané priamo konečnému spotrebiteľovi alebo
maloobchodným prevádzkarniam priamo zásobujúcim
konečného spotrebiteľa a
b) mäso sa nepoužívalo na výrobu takých produktov,
ktorých výrobný proces neusmrcuje Trichinella.
Článok 17
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho
uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2006.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských
štátoch.
V Bruseli 5. decembra 2005
Za Komisiu
MARKOS KYPRIANOU
člen Komisie
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/65
PRÍLOHA I
METÓDY DETEKCIE
KAPITOLA I
REFERENČNÁ METÓDA DETEKCIE
Metóda magnetického miešania pri trávení súhrnných vzoriek
1. Prístroje a činidlá:
a) nôž alebo nožnice a pinzety na rezanie vzoriek;
b) podnosy s vyznačenými 50 štvorcami, kde každý štvorec môže obsiahnuť približne 2 g vzorky mäsa,
alebo iné pomôcky poskytujúce rovnocenné záruky, pokiaľ ide o vysledovateľnosť vzoriek;
c) homogenizátor s ostrou čepeľou na rezanie. Ak sú vzorky väčšie ako 3 g, musí sa použiť mlynček na mäso
s otvormi 2 až 4 mm alebo nožnice. V prípade mrazeného mäsa alebo jazyka (po odstránení povrchovej
vrstvy, ktorá sa nedá podrobiť tráveniu) je potrebný mlynček na mäso a veľkosť vzorky sa musí výrazne
zväčšiť;
d) magnetické miešačky s termostaticky regulovanou vyhrievacou platňou a teflónom potiahnutými
miešacími tyčinkami s dĺžkou približne 5 cm;
e) kužeľovité sklenené deliace lieviky s objemom aspoň 2 litre, pokiaľ možno s teflónovými bezpečnostnými
zátkami;
f) stojany, kruhy a svorky;
g) sitá s veľkosťou otvorov 180 mikrónov s vonkajším priemerom 11 cm, so sieťovým dnom z nehrdzavejúcej ocele;
h) lieviky s vnútorným priemerom najmenej 12 cm na upevnenie sít;
i) sklené kadičky objemom 3 litre;
j) sklené odmerné valce s objemom 50 až 100 ml alebo odstredivkové skúmavky;
k) trichinoskop s horizontálnym stolíkom alebo stereomikroskop so zdrojom svetla s nastaviteľnou intenzitou emitovaného z nástavca;
l) niekoľko Petriho misiek s priemerom 9 cm (na použitie so stereomikroskopom) so štvorcovými plochami na vyšetrenie s rozmerom 10 × 10 mm vyznačenými na dne špicatým nástrojom;
m) miska na počítanie lariev (na použitie s trichinoskopom), vyhotovená z akrylových platní s hrúbkou 3 mm
takto:
i) dno misky musí mať rozmery 180 × 140 mm a byť rozdelené na štvorčeky;
ii) bočné steny musia mať rozmery 230 × 20 mm;
iii) čelná stena musí mať rozmery 40 × 20 mm. Dno a čelné steny sa musia vložiť medzi bočné steny
tak, aby sa na oboch stranách vytvorili dve malé rukoväte. Horná strana dna musí byť zvýšená o 7 až
9 mm voči základni rámu, ktorý tvoria bočné a čelné steny. Tieto komponenty sa musia zlepiť
lepidlom, ktoré je vhodné pre daný materiál;
n) hliníková fólia;
L 338/66 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
o) 25-percentná kyselina chlorovodíková;
p) pepsín, koncentrácia: 1: 10 000 NF (Národný liekopis USA, US National Formulary – NF), ktorá
zodpovedá 1: 12 500 BP (Britský liekopis, British Pharmacopoea – BP) a 2 000 FIP (Medzinárodná
farmaceutická federácia, Fédération Internationale de Pharmacie – FIP);
q) vodovodná voda zahriata na 46 až 48 0C;
r) váhy s presnosťou aspoň na 0,1 g;
s) kovové nádoby s objemom 10 až 15 litrov na zber zvyšnej tráviacej tekutiny;
t) pipety rôznych veľkostí (1, 10 a 25 ml) a držiaky na pipety;
u) teplomer s presnosťou na 0,5 °C s rozsahom 1 až 100 0C;
v) sifón na vodovodnú vodu.
2. Odber materiálu a množstvo, ktoré sa má podrobiť tráveniu
a) Ak ide o celé jatočné telá, domácich ošípaných, odoberie sa vzorka z bráničného piliera z miesta prechodu
do šľachovitej časti s hmotnosťou približne 1g. Ak sa dá zaručiť presnosť na 1,00 až 1,15 g, môžu sa
použiť špeciálne kliešte na trichinely.
V prípade chovných prasníc a diviakov sa odoberie z bráničného piliera z miesta prechodu do šľachovitej
časti väčšia vzorka s hmotnosťou približne 2 g.
Ak nie sú k dispozícii bráničné piliere, odoberie sa vzorka dvojnásobnej veľkosti 2 g (alebo 4 g v prípade
chovných prasníc a diviakov) z rebrovej časti alebo zo sternálnej časti bránice, alebo zo žuvacieho svalu,
jazyka alebo z brušných svalov.
b) Z kusov mäsa treba odobrať vzorku s hmotnosťou aspoň 5 g priečne pruhovaného svalu s nízkym
obsahom tuku podľa možnosti z blízkosti kostí alebo šliach. Vzorku rovnakej veľkosti treba odobrať
z mäsa, ktoré nie je určené na dôkladné varenie alebo iné druhy spracovania po zabití.
c) V prípade mrazených vzoriek treba na analýzu odobrať aspoň 5 g vzorky priečne pruhovaného svalového
tkaniva.
Hmotnosť vzoriek mäsa sa vzťahuje na vzorku mäsa, ktorá je bez tuku a fascií. Mimoriadna pozornosť sa
musí venovať odberu vzoriek svalstva z jazyka, aby sa zabránilo kontaminácii povrchovou vrstvou jazyka,
ktorá je nestráviteľná a môže brániť odčítaniu sedimentu.
3. Postup
I. Úplné súhrnné vzorky (100 g vzoriek súčasne)
a) Do 3-litrovej kadičky s obsahom 2,0 litra vodovodnej vody, predhriatej na 46 0C až 48 0C sa pridá
16 ± 0,5 ml kyseliny chlorovodíkovej; do kadičky sa vloží miešacia tyčinka, kadička sa položí na
predhriatú platňu a začne sa s miešaním.
b) Pridá sa 10 ± 0,2 g pepsínu.
c) 100 g vzoriek odobratých v súlade s bodom 2 sa pomelie v mixéri.
d) Pomleté mäso sa premiestni do 3-litrovej kadičky obsahujúcej vodu, pepsín a kyselinu
chlorovodíkovú.
e) Mlecia vložka mixéra sa opakovane ponorí do tráviacej tekutiny v kadičke a misa mixéra sa opláchne
malým množstvom tráviacej tekutiny, aby sa odstránilo všetko mäso, ktoré je ešte nej prilepené.
f) Kadička sa prikryje hliníkovou fóliou.
g) Magnetická miešačka musí byť nastavená tak, aby zachovávala počas operácie miešania stálu teplotu
44 až 46 °C. Počas miešania musí tráviaca tekutina rotovať pri dostatočne vysokej rýchlosti tak, aby
vytvárala hlboký vír bez striekania.
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/67
h) Tráviaca tekutina sa mieša, kým nezmiznú čiastočky mäsa (približne 30 minút). Potom sa miešačka
vypne a tráviaca tekutina sa preleje cez sito do sedimentačného lievika. Pri spracovaní určitých
druhov mäsa (jazyk, zverina atď.) môže byť potrebný dlhší čas trávenia (nie viac ako 60 minút).
i) Proces trávenia sa považuje za uspokojivý vtedy, keď na site nezostane viac ako 5 % východiskovej
vzorky.
j) Tráviaca šťava sa nechá v lieviku odstáť 30 minút.
k) Po 30 minútach sa 40 ml vzorky tráviacej tekutiny rýchle vypustí do odmerného valca alebo do
centrifugačnej skúmavky.
l) Tráviace tekutiny a ostatný tekutý odpad sa uchováva v nádobe, kým sa neukončí odčítanie
výsledkov.
m) 40 ml vzorky sa nechá 10 minút odstáť. Potom sa opatrne odsaje 30 ml supernatantu tak, aby sa
odstránili horné vrstvy a ponechal sa objem najviac 10 ml.
n) Zvyšných 10 ml sedimentu vzorky sa preleje do misky na stanovenie počtu lariev alebo do Petriho
misky.
o) Valec alebo centrifugačná skúmavka sa vypláchne najviac 10 ml vodovodnej vody, ktorá sa musí
pridať ku vzorke v miske na stanovenie počtu lariev alebo v Petriho miske. Následne sa vzorka
vyšetrí trichinoskopom alebo stereomikroskopom pri 15 až 20 násobnom zväčšení. Vizuálna
detekcia s použitím iných techník je povolená za predpokladu, že sa preukázalo, že vyšetrenie
pozitívnych kontrolných vzoriek poskytne rovnaký alebo lepší výsledok ako tradičné vizualizačné
metódy. Vo všetkých prípadoch podozrivých oblastí alebo tvarov ponášajúcich sa na parazity sa
musia použiť vyššie 60 až 100-násobné zväčšenia.
p) Natráveniny sa musia vyšetriť ihneď, ako sú pripravené. Za žiadnych okolností sa vyšetrenie nesmie
odložiť na nasledujúci deň.
Keď natráveniny nie sú vyšetrené do 30 minút od prípravy, musia sa vyčeriť nasledujúcim spôsobom.
Konečná vzorka v množstve približne 40 ml sa vleje do odmerného valca a ponechá sa 10 minút
odstáť. Potom sa odstráni 30 ml supernatantu a ponechá sa objem 10 ml. Tento objem sa doplní do
40 ml vodovodnou vodou. Po ďalšej dobe usadzovania počas 10 minút sa 30 ml supernatantu
odsaje a na vyšetrenie v Petriho miske alebo v miske na stanovovanie počtu lariev sa ponechá objem
najviac 10 ml. Odmerný valec sa premyje s použitím najviac 10 ml vodovodnej vody a tento oplach
sa pridá ku vzorke v Petriho miske alebo v miske na stanovenie počtu lariev určenej na vyšetrenie.
Ak sa pri vyšetrovaní zistí, že sediment nie je číry, vzorka sa preleje do odmerného valca a doplní na
40 ml vodovodnou vodou a potom sa pokračuje v postupe uvedenom vyššie. Tento postup možno
opakovať 2 až 4-krát, kým kvapalina nebude dostatočne číra na spoľahlivé odčítanie.
II. Súhrnná vzorka s objemom menším ako 100 g
V prípade potreby sa môže k úplnej súhrnnej vzorke obsahujúcej 100 g až pridať do 15 g materiálu
a vyšetriť spolu s týmito vzorkami v súlade s bodom 3 I. Viac ako 15 g sa musí vyšetriť ako úplná súhrnná
vzorka. V prípade súhrnných vzoriek do 50 g sa môžu tráviaca tekutina a prísady zredukovať na 1 liter
vody, 8 ml kyseliny chlorovodíkovej a 5 g pepsínu.
III. Pozitívne alebo dubiózne výsledky
Ak vyšetrenie kolektívnej vzorky poskytuje pozitívny alebo neistý výsledok, odoberú sa z každej ošípanej
v súlade s bodom 2 a) ďalšie 20-gramové vzorky. 20 g vzorky z piatich ošípaných sa zmieša a vyšetrí
pomocou vyššie uvedenej metódy. Takto sa vyšetria vzorky z 20 skupín po piatich ošípaných.
Ak sa zistí Trichinella v súhrnnej vzorke od piatich ošípaných, odoberú sa od jednotlivých ošípaných
v skupine ďalšie 20-gramové vzorky a každá sa vyšetrí samostatne s použitím vyššie uvedenej metódy.
L 338/68 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
Na účely konzervácie a identifikácie na úrovni druhov v referenčnom laboratóriu Spoločenstva alebo
v národnom referenčnom laboratóriu sa vzorky parazitov musia uchovávať v 90 % etylalkohole.
Po vyšetrení na parazita sa musia pozitívne kvapaliny (tráviaca tekutina, supernatant, oplachy atď.)
dekontaminovať zahriatím na teplotu aspoň 60 0C.
KAPITOLA II
ROVNOCENNÉ METÓDY
A. Metóda mechanicky podporovaného trávenia súhrnnej vzorky/sedimentačná technika
1. Prístroj a činidlá:
a) nôž alebo nožnice na rezanie vzoriek;
b) podnosy s vyznačenými 50 štvorcami, z ktorých každý obsiahne vzorku približne 2 g mäsa, alebo
iné pomôcky poskytujúce rovnocenné záruky, pokiaľ ide o vysledovateľnosť vzoriek;
c) mlynček na mäso alebo elektrický mixér;
d) Stomacher lab-blender, model Thermo 3 500;
e) plastové vrecká vhodné pre Stomacher lab-blender;
f) kužeľové deliace lieviky s obsahom 2 litre, pokiaľ možno opatrené teflónovými bezpečnostnými
zátkami;
g) stojany, kruhy a svorky;
h) sitá s veľkosťou otvorov 180 mikrónov, s vonkajším priemerom 11 cm a so sieťovitým dnom z nehrdzavejúcej ocele alebo drobného pletiva;
i) lieviky, vnútorný priemer najmenej 12 cm, na upevnenie sít;
j) 100 ml sklené odmerné valce;
k) teplomer s presnosťou 0,5 oC a s rozsahom 1 až 100 oC;
l) vibrátor, napr. elektrický holiaci strojček s demontovanou hlavou;
m) relé, ktoré spína a vypína v jednominútových intervaloch;
n) trichinoskop s horizontálnym stolíkom alebo stereomikroskop, so zdrojom svetla emitovaným z nástavca s nastaviteľnou intenzitou;
o) miska na stanovenie počtu lariev a určitý počet Petriho misiek s priemerom 9 cm ako v kapitole I ods. 1 písm. l) a m);
p) 17,5 % kyselina chlorovodíková;
q) pepsín, koncentrácia: 1: 10 000 NF (US National Formulary – Národný liekopis USA), ktorá
zodpovedá 1: 12 500 BP (British Pharmacopoea –Britský liekopis) a 2 000 FIP (Fédération
Internationale de Pharmacie – Medzinárodná farmaceutická federácia),
r) niekoľko 10-litrových nádob, ktoré sa použijú na dekontamináciu prístroja, napr. formalínom, a na
zvyšnú tráviacu tekutinu v prípade pozitívneho výsledku testu vzoriek;
s) váhy s presnosťou na 0,1 g.
2. Odber vzoriek a množstvo na trávenie.
Ako sa uvádza v kapitole I 2.
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/69
3. Postup
I. Mletie
Mletie vzoriek mäsa v mlynčeku na mäso vopred zlepší kvalitu trávenia. Ak sa používa elektrický
mixér, musí byť uvedený do činnosti tri alebo štyri razy, zakaždým približne na jednu sekundu.
II. Postup trávenia
Tento postup môže zahŕňať úplné súhrnné vzorky (100 g vzoriek súčasne) alebo súhrnné vzorky s menej ako 100 g.
a) Úplné súhrnné vzorky (100 vzoriek súčasne)
i) Stomacher lab-blender 3 500 sa vybaví dvojitým plastovým vreckom a regulátor teploty sa nastaví na 40 až 41 oC.
ii) Do vnútorného plastového vrecka sa naleje 1,5 litra vody predhriatej na teplotu 40 až 41 oC.
iii) Do vody v Stomacheri sa pridá 25 ml 17,5 % kyseliny chlorovodíkovej.
iv) Pridá sa 100 vzoriek, z ktorých každá váži približne 1 g (pri teplote 25 až
30 oC) odobratých z každej jednotlivej vzorky v súlade s bodom 2.
v) Nakoniec sa pridá 6 g pepsínu. Toto poradie sa musí prísne dodržiavať, aby sa zabránilo rozkladu pepsínu.
vi) Potom sa v Stomacheri drví obsah vrecka po dobu 25 minút.
vii) Plastové vrecko sa vyberie zo Stomacheru a tráviaca kvapalina sa prefiltruje cez sito do 3- litrovej kadičky.
viii) Plastové vrecko sa vymyje približne so 100 ml vody, ktorá sa potom použije na prepláchnutie sita a nakoniec sa pridá k filtrátu v kadičke.
ix) K úplnej súhrnnej vzorke zo 100 vzoriek sa môže pridať až 15 jednotlivých vzoriek
a vyšetriť spolu s týmto vzorkami.
b) Menšie súhrnné vzorky (menej ako 100 vzoriek)
i) Stomacher lab-blender 3 500 sa vybaví dvojitým plastovým vreckom a regulátor teploty sa nastaví na 40 až 41 oC.
ii) Tráviaca tekutina sa pripraví zmiešaním približne 1,5 l vody a 25 ml 17,5-percentnej kyseliny chlorovodíkovej. Pridá sa 6 g pepsínu a všetko sa premieša pri teplote 40 až 41 oC. Toto poradie sa musí striktne dodržiavať, aby sa zabránilo rozkladu pepsínu.
iii) Z tráviacej tekutiny sa odmeria objem zodpovedajúci 15 ml na gram vzorky (napr. pre 30 vzoriek je požadovaný objem 30 × 15 ml = 450 ml) a preleje sa do vnútorného z dvoch plastových vreciek, spolu so vzorkami vážiacimi približne 1 g (pri teplote 25 až 30 oC) odobratými z každej jednotlivej vzorky v súlade s bodom 2.
iv) Voda s teplotou približne 41 oC sa naleje do vonkajšieho vrecka tak, aby sa celkový objem v dvoch vreckách doplnil na 1,5 litra. Potom sa v Stomacheri drví obsah vrecka 25 minút.
v) Plastové vrecko sa vyberie zo Stomacheru a tráviaca tekutina sa prefiltruje cez sito do 3- litrovej kadičky.
vi) Plastové vrecko sa premyje približne so 100 ml vody (pri teplote 25 až 30 0C), ktorá sa potom použije na prepláchnutie sita a nakoniec sa pridá k filtrátu v kadičke.
III. Získanie lariev sedimentáciou
— K tráviacej kvapaline sa pridá ľad (300 až 400 g ľadových vločiek, šupinového ľadu alebo
rozdrveného ľadu) tak, aby sa celkový objem zvýšil na 2 litre. Tráviaca tekutina sa potom
mieša, pokým sa ľad neroztopí. V prípade menších súhrnných vzoriek [pozri II b)] sa
L 338/70 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
množstvo ľadu musí náležite zmenšiť.
— Vychladená tráviaca kvapalina sa preleje do dvojlitrového deliaceho lievika vybaveného
vibrátorom v osobitnej svorke.
— Sedimentácia trvá 30 minút, pričom počas tejto doby sa deliacim lievikom prerušovane
vibruje, t. j. po jednominútovej vibrácii nasleduje jednominútová prestávka.
— Po 30 minútach sa 60 ml vzorky sedimentu rýchlo vypustí do 100 ml odmerného valca.
(Lievik sa po použití vypláchne roztokom detergentu).
— 60 ml vzorky sa nechá aspoň 10 minút odstáť, po uplynutí tejto doby sa supernatant odsaje
tak, aby sa ponechal objem 15 ml, ktorý sa má vyšetriť na prítomnosť lariev.
— Na odsatie, môže sa použiť jednorázová striekačka, vybavená plastovou rúrkou. Dĺžka rúrky
musí byť taká, aby v odmernom valci zostalo 15 ml, keď obruba striekačky spočíva na okraji
valca.
— Zvyšných 15 ml sa vyleje do misky na stanovenie počtu lariev alebo do dvoch Petriho misiek
a vyšetrí sa použitím trichinoskopu alebo stereomikroskopu.
— Odmerný valec sa premyje pomocou 5 až 10 ml vodovodnej vody a výplachy sa pridajú ku
vzorke.
— Natráveniny sa musia vyšetriť hneď, ako sú pripravené. Za žiadnych okolností sa vyšetrenie
nesmie odložiť na nasledujúci deň.
Ak je natrávenina nezreteľná alebo nebola vyšetrená do 30 minút od prípravy, musí sa vyčeriť týmto
spôsobom:
— konečná vzorka v množstve 60 ml sa naleje do odmerného valca a nechá sa 10 minút odstáť;
45 ml supernatant sa potom odsaje a zvyšných 15 ml sa doplní na 45 ml vodovodnou vodou,
— po ďalšom l0 minútovom usádzaní sa 30 ml supernatantu odsaje a zvyšných 15 ml sa preleje
do Petriho misky alebo do misky na stanovenie počtu lariev na účel vyšetrenia,
— odmerný valec sa premyje s použitím 10 ml vodovodnej vody a tieto výplachy sa pridajú ku
vzorke na vyšetrenie v Petriho miske alebo v miske na stanovenie počtu lariev.
IV. Pozitívne alebo dubiózne výsledky
Ak je výsledok pozitívny alebo neistý, platia ustanovenia kapitoly I ods. 3 časť III.
B. Metóda mechanicky podporovaného trávenia súhrnnej vzorky/technika „izolácia na filtri“
1. Prístroj a činidlá:
Ako sa uvádza v kapitole II A 1.
Dodatočné vybavenie
a) 1-litrový Gelmanov lievik s držiakom filtra (s priemerom 45 mm);
b) filtračné kotúče, pozostávajúce z kruhového sitka z nehrdzavejúcej ocele s otvorom 35 mikrónov
(priemer kotúča: 45 mm), dvoch gumových krúžkov s hrúbkou 1 mm (vonkajší priemer: 45 mm,
vnútorný priemer: 38 mm), pričom kruhové sito sa vloží medzi dva gumové krúžky a spojí sa s nimi
dvojzložkovým lepidlom vhodným pre tieto dva materiály;
c) Erlenmeyerova banka s objemom 3 litre s bočnou rúrkou na odsávanie;
d) filtračná pumpa;
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/71
e) plastové vrecká s objemom aspoň 80 ml;
f) zariadenie na nepriedušné uzatváranie plastových vreciek;
g) reniláza, sila 1 : 150 000 soxhletových jednotiek na gram.
2. Odber vzoriek
Ako sa uvádza v kapitole I 2.
3. Postup
I. Mletie
Mletie vzoriek mäsa v mlynčeku na mäso vopred zlepší kvalitu trávenia. Ak sa používa elektrické
mixér, musí byť uvedený do činnosti tri alebo štyri razy, vždy približne na jednu sekundu.
II. Postup trávenia
Tento postup môže zahŕňať úplné súhrnné (100 g vzoriek súčasne) alebo súhrnné vzorky s menej
ako 100 g.
a) Úplné súhrnné vzorky (100 vzoriek súčasne)
Pozri kapitolu II A 3 II a).
b) Menšie súhrnné vzorky (menej ako 100 vzoriek)
Pozri kapitolu II A 3 II b).
III. Získanie lariev filtráciou
a) K tráviacej kvapaline sa pridá ľad (300 až 400 g ľadových vločiek, šupinového ľadu alebo
rozdrveného ľadu) tak, aby sa celkový objem zvýšil na 2 litre. V prípade menších súhrnných
vzoriek [pozri II. b)] sa množstvo ľadu musí náležite zredukuje.
b) Tráviaca kvapalina sa potom mieša, pokým sa ľad neroztopí. Vychladená tráviaca kvapalina sa
ponechá odstáť po dobu aspoň troch minút, aby sa larvy špirálovito zvinuli.
c) Gelmanov lievik, vybavený s filtračným držiakom na filter a filtračným kotúčom sa namontuje
na Erlenmeyerovu banku napojenú na filtračnú pumpu.
d) Tráviaca tekutina sa preleje do Gelmanovho lievika a prefiltruje sa. Ku koncu filtrácie možno
napomôcť prechodu tráviacej kvapaliny cez filter použitím odsávania pomocou filtračnej
pumpy. Odsávanie sa musí zastaviť predtým, ako filter zostane suchý, t. j. keď v lieviku zostane 2 až 5 ml kvapaliny.
e) Keď sa všetka tráviaca kvapalina prefiltruje, filtračný kotúč sa vyberie a vloží do plastového
vrecúška s objemom 80 ml spolu s 15 až 20 ml roztoku renilázy. Roztok renilázy sa získa
pridaním 2 g renilázy k 100 ml vodovodnej vody.
f) Plastové vrecko sa dvakrát nepriedušne uzatvorí a vloží medzi vnútorné a vonkajšie vrecko v Stomacheri.
g) Homogenizácia v Stomacheri prebieha tri minúty, napr. ak pracuje s úplnou alebo neúplnou súhrnnou vzorkou.
h) Po troch minútach sa plastové vrecko spolu s filtračným kotúčom a roztokom renilázy vyberie
zo Stomachera a otvorí sa pomocou nožníc. Kvapalný obsah sa vleje do misky na stanovenie
počtu lariev alebo do Petriho misky. Vrecko sa vymyje s použitím 5 až 10 ml vody, ktorá sa
potom pridá do misky na stanovenie počtu lariev na vyšetrenie trichinoskopom alebo do
Petriho misky na vyšetrenie stereomikroskopom.
L 338/72 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
i) Natráveniny sa musia vyšetriť hneď, ako sú pripravené. Za žiadnych okolností sa vyšetrenie
nesmie odložiť na nasledujúci deň.
Poznámka:
Filtračné kotúče sa nesmú nikdy používať, ak nie sú úplne čisté. Znečistené kotúče
a nesmú nikdy nechať vyschnúť. Filtračné kotúče môžu byť vyčistené tak, že sa
ponechajú v roztoku renilázy cez noc. Pred použitím musia byť premyté čistým
roztokom renilázy s použitím Stomachera.
IV. Pozitívne alebo dubiózne výsledky
Ak je výsledok kolektívnej vzorky pozitívny alebo neistý, platia ustanovenia kapitoly I ods. 3 časť III.
C. Metóda automatického trávenia pre súhrnné vzorky s hmotnosťou do 35 g
1. Prístroj a činidlá;
a) nôž alebo nožnice na rezanie vzoriek;
b) podnosy s dnom rozdeleným 50 vyznačenými štvorčekmi, z ktorých každý obsiahne približne
dvojgramovú vzorku mäsa, alebo iné pomôcky poskytujúce rovnocenné záruky, pokiaľ ide
o vysledovateľnosť vzoriek;
c) homogenizátor Trichomatic 35® s filtračnou vložkou;
d) kyselina chlorovodíková 8,5 ± 0,5 % hmotnosti;
e) filtre z priesvitnej polykarbonátovej membrány s priemerom 50 mm a s veľkosťou pórov 14
mikrónov;
f) pepsín, koncentrácia: 1 : 10 000 NF, ktorá zodpovedá 1: 12 500 BP a 2 000 FIP;
g) váhy s presnosťou na 0,1 g;
h) pinzeta s plochými koncami;
i) niekoľko mikroskopických sklíčok s dĺžkou strany aspoň 5 cm alebo Petriho misiek s priemerom
aspoň 6 cm, rozdelených na dne použitím zahroteného nástroja na štvorcové plochy 10 × 10 mm;\
j) stereomikroskop s transmitovaným svetlom (15 až 60-násobné zväčšenie) alebo trichinoskop
s horizontálnym stolíkom;
k) zásobník na zber odpadových kvapalín;
l) niekoľko 10-litrových nádob, ktoré sa použijú na dekontamináciu prístroja, napr. formalínom, a na
zvyšnú tráviacu šťavu v prípade pozitívneho testu vzoriek;
m) teplomer s presnosťou 0,5 oC a rozsahom 1 až 100 oC.
2. Odber vzoriek
Ako sa uvádza v kapitole I 2.
3. Postup
I. Postup trávenia
a) K homogenizátoru s filtračnou vložkou pripojte odpadovú trubicu a vložte trubicu tak, aby bol odtok do zásobníka na odpad.
b) Po zapnutí homogenizátora sa začne ohrev.
c) Skôr ako sa to stane, musí sa otvoriť a zatvoriť spodný ventil umiestnený pod reakčnou
komorou.
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/73
d) Potom sa pridá maximálne 35 vzoriek, každá s hmotnosťou približne 1 g (pri teplote 25 až
30 oC) odobratých z každej jednotlivej vzorky v súlade s bodom 2. Zabezpečte, aby boli
odstránené väčšie kusy šliach, keďže môžu upchať membránový filter.
e) Nalejte vodu až po okraj kvapalinovej komory pripojenej na homogenizátor (približne 400
ml).
f) Nalejte 30 ml kyseliny chlorovodíkovej (8,5 %) po okraj menšej, pripojenej kvapalinovej komory.
g) Vložte membránový filter pod hrubý filter v držiaku filtra vo filtračnej vložke
h) Nakoniec pridajte 7 g pepsínu. Toto poradie sa musí prísne dodržiavať, aby sa zabránilo rozkladu pepsínu.
i) Uzavrite kryty reakčnej a kvapalinovej komory.
j) Zvoľte dobu trávenia. Krátka doba trávenia (5 minút) sa musí stanoviť pre ošípané v bežnom jatočnom veku a dlhšia doba (8 minút) pre ostatné vzorky.
k) Keď sa zapne spúšťacie tlačidlo homogenizátora, tak proces dávkovania a trávenia sa spustí
automaticky, potom nasleduje filtrácia. Po 10 až 13 minútach sa proces ukončí a automaticky sa zastaví.
l) Po skontrolovaní, či je komora prázdna, otvorte kryt reakčnej komory. Ak v komore zostala
pena alebo akákoľvek tráviaca kvapalina, zopakujte postup v súlade s V.
II. Získanie lariev
a) Demontujete držiak filtra a membránový filter preneste na mikroskopické sklíčko alebo Petriho misku.
b) Vyšetrite membránový filter s použitím stereomikroskopu alebo trichiniskopu.
III. Čistenie zariadenia
a) Ak je výsledok pozitívny, naplňte reakčnú komoru homogenizátora do dvoch tretín vriacou
vodou. Obyčajná vodovodná voda sa naleje do spojovacej kvapalinovej komory tak, aby
zakryla spodný snímač. Potom prebehne automatické čistenie. Dekontaminujte držiak filtra
a akékoľvek iné zariadenie, napr. použitím formalínu.
b) Ak sa ukončí práca v daný deň, naplňte kvapalinovú komoru homogenizátora vodou a nechajte prebehnúť štandardný cyklus.
IV. Používanie membránových filtrov
Každý filter s polykarbonátovou membránou sa môže použiť najviac päťkrát. Filter sa musí medzi
jednotlivými použitiami obrátiť. Navyše, filter sa musí po každom použití skontrolovať, či nie je
nejakým spôsobom poškodený, čo by viedlo k tomu, že by nebol vhodný na ďalšie použitie.
V. Metóda, ktorá sa musí použiť, ak je trávenie neúplné a filtrácia sa nemôže vykonať.
Keď homogenizátor dokončí automatický cyklus v súlade s C 3 I, otvorte veko reakčnej komory
a skontrolujte, či nezostala v komore pena alebo akákoľvek kvapalina. Ak je to tak, postupujte takto:
a) Zatvorte spodný ventil pod reakčnou komorou.
b) Demontujete držiak filtra a membránový filter preneste na mikroskopovacie sklíčko alebo Petriho misku.
c) Vložte nový membránový filter do držiaka filtra a pripevnite držiak filtra.
d) Naplňte kvapalinovú komoru homogenzátora vodou, kým nebude spodný snímač zakrytý.
e) Vykonajte automatický čistiaci cyklus.
f) Po ukončení čistiaceho cyklu otvorte veko reakčnej komory a skontrolujte, či v nej zostala kvapalina.
L 338/74 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
g) Ak je komora prázdna, demontujte držiak filtra a preneste membránový filter pomocou pinzety na sklíčko alebo na Petriho misku.
h) Vyšetrite dva membránové filtre v súlade s C 3 II. Ak sa filtre nedajú vyšetriť, tak zopakujte celý proces trávenia pri dlhšej dobe trávenia v súlade s C 3 I l
VI. Pozitívne alebo dubiózne výsledky
Ak je výsledok pozitívny alebo neistý, platia ustanovenia kapitoly I ods. 3 časť III.
KAPITOLA III
TRICHINOSKOPICKÉ VYŠETRENIE
1. Prístroj:
a) trichinoskop s inkandescentnou o žiarovkou s 30 až 40-násobným a 80 až 100-násobným zväčšením
alebo stereomikroskop so zdrojom svetla prenášaným z nástavca s nastaviteľnou intenzitou;
b) kompresórium, ktoré tvorí tlakové sklo pozostávajúce z dvoch sklenených platní (z ktorých jedna je rozdelená na rovnaké políčka);
c) malé zakrivené nožnice;
d) malá jemná pinzeta;
e) nôž na krájanie vzoriek;
f) malé očíslované nádobky na oddelené skladovanie vzoriek;
g) kvapkadlová pipeta;
h) sklenená nádoba na kyselinu octovú a sklenená nádoba na roztok hydroxidu draselného na vyjasňovanie
(zosvetlenie) akýchkoľvek kalcifkácií a zmäkčovanie vysušeného mäsa.
2. Odber vzoriek
Ak ide o celé jatočné telá, odoberá sa z každého zvieraťa niekoľko vzoriek veľkosti lieskového orecha:
a) V prípade domácich ošípaných sa takéto vzorky odoberú
z oboch bráničných pilierov v mieste prechodu do šľachovitej časti.
b) Z diviakov sa vzorky odoberú z obidvoch bráničných pilierov v mieste prechodu do šľachovitej časti
a navyše zo žuvačov, svalov predlaktia, medzirebrových svalov a svalov jazyka, čím sa získa celkový počet
šesť vzoriek z každého jednotlivého zvieraťa.
c) Ak niektoré svaly nie sú pre odber vzoriek k dispozícii, odoberú sa celkovo štyri vzorky zo svalov, ktoré sú
k dispozícii.
d) V prípade kusov mäsa sa z každého kusa z rôznych miest, pokiaľ možno od kostí alebo z blízkosti šliach
odoberú štyri vzorky veľkosti lieskového orecha priečne pruhovaného svalového tkaniva, ktoré
neobsahuje podľa možnosti žiadny tuk.
3. Postup
a) Kompresórium sa spravidla naplní 1,0 ± 0,1 g mäsa, čo bežne zodpovedá 28 kusom veľkosti ovseného
zrna. V prípade potreby sa musia naplniť dve kompresóriá na vyšetrenie 56 kusov veľkosti ovseného zrna.
b) Ak sú u domácej ošípanej prítomné obidva bráničné piliere, inšpektor na trichinely vystrihne z každej
z uvedených vzoriek odobratých z celého jatočného tela 28 kusov veľkosti ovseného zrna, čo celkovo
predstavuje 56 kusov.
c) Ak je k dispozícii iba jeden bráničný pilier, tak sa vystrihne 56 kusov z rôznych miest, pokiaľ možno
z prechodu do šľachovitej časti.
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/75
d) Vzorky odobraté z ostatných štyroch svalov diviakov sa všetky nastrihajú na sedem kusov veľkosti
ovseného zrna, čo celkovo dáva ďalších 28 kusov.
e) Inšpektor na trichinely potom stlačí 56 (alebo 84) kusov medzi sklenenými platňami tak, aby bolo cez
tento sklíčkový preparát možné jasne čítať bežnú tlač.
f) Ak je mäso vzoriek na vyšetrenie suché a staré, preparáty sa musia pred stlačením 10 až 20 minút zmäkčiť
zmesou zloženou z jedného dielu hydroxidu draselného a približne z dvoch dielov vody.
g) Z každej vzorky odobratej z kusov mäsa inšpektor na trichinely vystrihne 14 kusov o veľkosti ovseného
zrna, čím sa celkovo získa 56 kusov.
h) Trichinoskopické vyšetrenie sa musí vykonávať pomalým a pozorným prehliadnutím každého preparátu
pri 30 až 40-násobnom zväčšení.
i) Ak sa trichinoskopickým vyšetrením zistia podozrivé oblasti, musia byť vyšetrené pri najväčšom zväčšení
trichinoskopu (80 až 100-násobné).
j) Ak je výsledok neurčitý, vyšetrenie sa opakuje s inými vzorkami a sklíčkovými preparátmi dovtedy, kým sa
nezískajú požadované informácie. Trichinoskopické vyšetrovanie sa musí vykonávať najmenej šesť minút.
k) Minimálny čas stanovený na vyšetrenie nezahŕňa čas potrebný na odobratie vzoriek a prípravu preparátov.
l) Všeobecne trichinoskopický vyšetrovateľ nesmie prehliadnuť viac ako 840 kúskov za deň, čo zodpovedá
vyšetreniu 15 domácich ošípaných alebo 10 diviakov.
L 338/76 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
PRÍLOHA II
Ošetrenie zmrazením
A. Zmrazovacia metóda 1
a) Mäso prinesené už v zmrazenom stave sa musí uchovávať v tomto stave.
b) Technické vybavenie a zásobovanie energiou strojovne mraziarne musí byť také, aby sa zabezpečilo, aby sa
požadovaná teplota dosiahla veľmi rýchlo a udržala sa vo všetkých častiach miestnosti a mäsa.
c) Izolujúce obaly sa musia pred zmrazovaním odstráni okrem prípadu mäsa, ktoré už má vo všetkých
častiach požadovanú teplotu, keď je prinesené do mraziarenskej miestnosti, alebo mäsa zabaleného tak, že
mu obal nebude brániť v dosiahnutí požadovanej teploty v predpísanom čase.
d) Zásielky sa musia uchovávať v mraziarenskej miestnosti oddelene a pod zámkom.
e) Pre každú zásielku sa musí zaznamenať dátum a čas, kedy bola prinesená do mraziarenskej miestnosti.
f) Teplota v mraziarenskej miestnosti musí byť aspoň –25 oC. Musí sa merať pomocou kalibrovaných
termoelektrických prístrojov a musí sa nepretržite zaznamenávať. Nesmie sa merať priamo v prúde
studeného vzduchu. Prístroje sa musia držať pod zámkom. Záznamy teplôt musia obsahovať príslušné
údaje z dovozného registra inšpekcie mäsa a dátum a čas začiatku a ukončenia zmrazovania a musia sa uchovávať aspoň jeden rok po vyhotovení.
g) Mäso s priemerom alebo hrúbkou do 25 cm musí byť nepretržite zmrazované aspoň po dobu 240 hodín
a mäso s priemerom a hrúbkou 25 až 50 cm musí byť nepretržite zmrazované najmenej 480 hodín. Tento
proces zmrazovania sa nesmie použiť v prípade mäsa, ktoré je hrubšie alebo má väčší priemer. Doba
zmrazovania sa počíta od momentu, kedy teplota v mraziarenskej miestnosti dosiahne hodnotu predpísanú v písm. f).
B. Zmrazovacia metóda 2
Musia byť splnené všeobecné ustanovenia podľa písm. a) až e) metódy 1 a uplatňujú sa nasledujúce kombinácie
času – teploty:
a) Mäso s priemerom alebo hrúbkou do 15 cm sa musí zmrazovať podľa jednej z nasledujúcich kombinácií
času – teploty:
— 20 dní pri teplote –15 oC,
— 10 dní pri teplote –23 oC,
— 6 dní pri teplote –29 oC.
b) Mäso s priemerom alebo hrúbkou 15 až 50 cm sa musí zmrazovať podľa jednej z nasledujúcich
kombinácií času – teploty:
— 30 dní pri teplote –15 oC,
— 20 dní pri teplote –25 oC,
— 12 dní pri teplote –29 oC.
Teplota v mraziarenskej miestnosti nesmie byť vyššia, ako je úroveň zvolenej inaktivačnej teploty. Musí sa
merať s použitím kalibrovaných termoelektrických prístrojov a musí sa nepretržite zaznamenávať. Nesmie
sa merať priamo v prúde studeného vzduchu. Prístroje sa musia držať pod zámkom. Záznamy teplôt
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/77
musia obsahovať príslušné údaje z dovozného registra inšpekcie mäsa a dátum a čas začiatku a ukončenia
zmrazovania a musia sa uchovávať aspoň jeden rok po vyhotovení.
Ak sa používajú zmrazovacie tunely a vyššie uvedené postupy sa prísne nedodržiavajú, prevádzkovateľ
potravinárskeho podniku musí byť schopný príslušnému orgánu dokázať, že alternatívny spôsob je účinný
na usmrcovanie parazitov Trichinella v bravčovom mäse.
C. Zmrazovacia metóda 3
Ošetrenie pozostáva z komerčnej lyofilizácie alebo zmrazovania mäsa v súlade s predpísanými kombináciami
času/teploty, pričom teplota sa sleduje v strede každého kusu.
a) Musia byť splnené všeobecné ustanovenia písm. a) až e) metódy 1 a uplatňujú sa tieto kombinácie
času – teploty:
— 106 hodín pri teplote –18 oC,
— 82 hodín pri teplote –21 oC,
— 63 hodín pri teplote –23,5 oC,
— 48 hodín pri teplote –26 oC,
— 35 hodín pri teplote –29 oC,
— 22 hodín pri teplote – 32 oC,
— 8 hodín pri teplote – 35 oC,
— 1/2 hodiny pri teplote – 37 oC.
b) Teplota sa musí merať pomocou kalibrovaných termoelektrických prístrojov a musí sa nepretržite
zaznamenávať. Snímač teplomera sa zapichne do stredu kalibrovaného kusa mäsa s veľkosťou nie menšou,
ako je najhrubší kus mäsa, ktorý sa má zmraziť. Tento kus sa musí umiestniť do najmenej výhodnej polohy
v mraziarenskej miestnosti, nie do blízkosti chladiaceho zariadenia a ani nie priamo do prúdu studeného
vzduchu. Prístroje sa musia držať pod zámkom. Záznamy z merania teplôt musia obsahovať príslušné
údaje z dovozného registra inšpekcie mäsa a dátum a čas začiatku a ukončenia zmrazovania a musia sa
uchovávať aspoň jeden rok po vyhotovení.
L 338/78 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
PRÍLOHA III
VYŠETROVANIE ZVIERAT INÝCH, AKO SÚ OŠÍPANÉ
Konské mäso, zverina z voľne žijúcej zveri a iné mäso, ktoré by mohlo obsahovať parazity Trichinella sa musí vyšetriť
v súlade s jednou z tráviacich metód špecifikovaných v kapitole I alebo II prílohy I s týmito odchýlkami:
a) Vzorky vážiace aspoň 10 g sa odoberajú z jazykového alebo bráničného svalu koní a z predlaktia, jazyka alebo
bránice diviakov.
b) V prípade koní, u ktorých takéto svaly chýbajú, sa musí odobrať väčšia vzorka z bráničného piliera v mieste
prechodu do šľachovitej časti. Tento sval musí byť očistený od spojivového tkaniva a tuku.
c) Aspoň 5 g vzorky sa podrobí tráveniu podľa štandardnej referenčnej detekčnej metódy opísanej
v kapitole I prílohy I alebo rovnocennej metódy uvedenej v kapitole II. U každej natráveniny celková
hmotnosť vyšetrovaného svalu nesmie presiahnuť 100 g v prípade metódy podľa kapitoly I a metód
A a B opísaných v kapitole II a 35 g v prípade metódy C opísanej v kapitole II.
d) Ak je výsledok pozitívny, odoberie sa ďalších 50 g materiálu na účely následného nezávislého vyšetrenia.
e) Bez toto, aby boli dotknuté predpisy na ochranu živočíšnych druhov, všetko mäso zveri inej, ako sú diviaky, ako
sú medvede, mäsožravé cicavce (vrátane morských cicavcov) a plazy, sa musí testovať odobratím vzorky 10 g svalu z predilekčných miest alebo väčších množstiev, ak takéto miesta nie sú k dispozícii. Predilekčnými
miestami sú:
i) u medveďa: bránica, žuvací sval a jazyk;
ii) u mroža: jazyk;
iii) u krokodílov: žuvací sval, krídlové (mm. pterigoidei) a medzirebrové svaly;
iv) u vtákov: hlavové svaly (napr. žuvacie alebo krčné svaly).
f) Doba trávenia musí byť dostačujúca na to, aby sa zabezpečilo primerané trávenie tkaniva týchto zvierat, avšak
nesmie prekročiť 60 minút.
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/79
PRÍLOHA IV
Podrobné podmienky pre chovy bez výskytu trichinella a regióny so zanedbateľným rizikom trichinella
Na účely tejto prílohy,
pod pojmom „kontrolované podmienky ustajnenia v integrovaných systémoch chovu“ sa rozumie taký druh chovu
zvierat, kde sú ošípané držané vždy za podmienok kontrolovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku,
pokiaľ ide o kŕmenie a ustajnenie.
KAPITOLA I
POVINNOSTI PREVÁDZKOVATEĽOV POTRAVINÁRSKEHO PODNIKU
A. Na získanie úradného uznania chovov ako chovov bez výskytu Trichinella musia prevádzkovatelia týchto
podnikov splniť tieto požiadavky:
a) Prevádzkovateľ musí splniť všetky praktické bezpečnostné opatrenia, pokiaľ ide o konštrukciu a údržbu
budov, s cieľom zamedziť hlodavcom, akémukoľvek inému druhu cicavcov a veľkým mäsožravým vtákom v prístupe do budov, v ktorých sa držia zvieratá.
b) Prevádzkovateľ musí uplatňovať program kontroly škodcov, najmä pokiaľ ide o hlodavcov, s cieľom účinne
zamedziť invázii ošípaných. Prevádzkovateľ musí viesť záznamy o uvedenom programe k spokojnosti príslušného orgánu.
c) Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby bolo všetko krmivo získané zo zariadenia, v ktorom sa vyrába
krmivo v súlade so zásadami opísanými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005
z 12. januára 2005, ktorým sa ustanovujú požiadavky na hygienu krmív (1).
d) Prevádzkovateľ musí skladovať krmivo určené pre druhy vnímavé na Trichinella v uzatvorených silách
alebo v iných kontajneroch, ktoré sú nepreniknuteľné pre hlodavce. Všetky ostatné dodávky krmiva musia
byť ošetrené teplom alebo vyrobené a skladované ku spokojnosti príslušného orgánu.
e) Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby boli uhynuté zvieratá zhromažďované na odstraňovanie hygienickým
spôsobom do 24 hodín od uhynutia. Uhynuté ošípané však môžu byť až do odstránenia zhromažďované a skladované v chove v riadne uzatvorenom kontajneri.
f) Ak je v susedstve chovu umiestnená skládka odpadu, prevádzkovateľ o tom musí informovať príslušný
orgán. Príslušný orgán musí následne prehodnotiť súvisiace riziká a rozhodnúť o tom, či chov má byť uznaný za chov bez výskytu Trichinella.
g) Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby sa prasiatka prichádzajúce zvonku do chovu a nadobudnuté ošípané narodili a boli chované v kontrolovaných podmienkach ustajnenia v integrovaných systémoch chovu.
h) Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby ošípané boli identifikované tak, aby sa u každého zvieraťa dal vysledovať späť chov.
L 338/80 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005
(1) Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1.
i) Prevádzkovateľ smie zaradiť nové zvieratá do chovu, iba ak:
i) pochádzajú z chovov úradne uznaných za chovy bez výskytu Trichinella alebo
ii) sú sprevádzané certifikátom overeným príslušným orgánom vo vyvážajúcej krajine, v ktorom je
uvedené, že zviera pochádza z chovu uznaného za chov bez výskytu Trichinella alebo
iii) sa držia v izolácii až do času, kedy sa nepotvrdí, že sú negatívne výsledky sérologického testu
schváleného referenčným laboratórium Spoločenstva,. So sérologickým vzorkovaním sa smie začať až vtedy, keď sú zvieratá v chove štyri týždne.
j) Prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby žiadne ošípané určené na zabitie nemali počas celého obdobia produkcie prístup do vonkajšieho prostredia.
k) Prístup do vonkajšieho prostredia počas niekoľkých prvých týždňov života pred odstavom je povolený, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
i) u domácich zvierat v krajine nebolo za posledných 10 rokov diagnostikované žiadne zamorenia Trichinella;
ii) pre voľne žijúce živočíchy vnímavé na Trichinella existuje ročný program dohľadu. Tento program
musí byť založený na riziku a musí sa uskutočňovať v oblasti epidemiologicky súvisiacej so
zemepisnou lokalitou fariem bez výskytu Trichinella. Program musí testovať príslušné indikátorové
živočíšne druhy na základe predchádzajúcich zistení. Výsledky musia preukazovať prevalenciu
Trichinella u indikátorových zvierat nižšiu ako 0,5 %;
iii) keď sa nachádzajú pod šírim nebom, zvieratá musia byť v riadne ohradených priestoroch;
iv) musí sa zaviesť program monitorovania uvedený v článku 11 a v príslušných chovoch musí byť monitorovanie častejšie;
v) všetky prasnice a diviaky držané v chove na chovné účely musia byť systematicky vzorkované v čase
zabitia na účel vyšetrenia s použitím štandardnej referenčnej detekčnej metódy opísanej
v kapitole I prílohy I alebo jednej z rovnocenných metód opísaných v kapitole II prílohy I a
vi) musia sa vykonať opatrenia na zamedzenie prístupu k veľkým mäsožravcom a všežravým vtákom (napr. vrany, dravé vtáky).
B. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov – chovov uznaných za chovy bez výskytu Trichinella musia
informovať príslušný orgán, ak sa už naďalej nedodržiava niektorá požiadavka uvedená v bode A alebo ak sa
vyskytla akákoľvek iná zmena, ktorá by mohla ovplyvniť štatút chovu bez výskytu Trichinella.
KAPITOLA II
POVINNOSTI PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV
A. Príslušné orgány v členských štátoch, kde sa za posledných 10 rokov u domácich ošípaných zistila Trichinella,
môžu uznať chov za chov bez výskytu Trichinella za predpokladu, že:
a) v období 12 mesiacov predchádzajúcich uznaniu chovu boli vykonané aspoň dve kontrolné návštevy na
overenie dodržiavania požiadaviek podľa kapitoly I A prílohy IV a
b) všetky ošípané odoslané na bitúnok počas 24 mesiacov predchádzajúcich uznaniu alebo počas dlhšieho
časového obdobia, ak príslušný orgán rozhodne, že je to nutné, boli testované tak, že možno príslušnému
orgánu uspokojivo preukázať dostatočný počet zvierat z chovu testovaný s použitím jednej z metód
detekcie tohto parazita opísaných v kapitolách I a II prílohy I a
c) výsledky testov boli negatívne a
d) bol v takých oblastiach, v ktorých koexistujú voľne žijúce živočíchy a chovy žiadajúce o štatút bez výskytu
Trichinella zavedený program monitorovania voľne žijúcich živočíchov na základe rizika; monitorovací
program optimalizuje detekciu parazita s použitím najvhodnejšieho indikátorového zvieraťa a techniky
detekcie vzorkovaním takého veľkého počtu zvierat a odobratím takej veľkej vzorky mäsa, ako je
realizovateľné; parazity detekované u voľne žijúcich živočíchov sa identifikujú na úrovni druhov
v referenčnom laboratóriu Spoločenstva alebo v národnom referenčnom laboratóriu; referenčné
laboratórium Spoločenstva môže napomáhať pri vypracovaní štandardného protokolu pre program
22.12.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 338/81
monitorovania voľne žijúcich živočíchov.
Na splnenie požiadaviek uvedených v tejto časti sa môžu použiť historické údaje.
B. Príslušné orgány v členských štátoch, kde sa za posledných 10 rokov u domácich ošípaných nezistila Trichinella,
môžu uznať chov za chov bez výskytu Trichinella za predpokladu,
že bola splnená uvedená požiadavka v časti A písm. d)
C. Príslušný orgán sa môže rozhodnúť, že uzná kategóriu chovov za chovy bez výskytu Trichinella tam, ak sú
splnené všetky nasledujúce podmienky:
a) sú splnené všetky požiadavky ustanovené v kapitole I A prílohy IV, s výnimkou písmena k), ktoré sa
neuplatňuje, a
b) v krajine nebola u domácich zvierat za posledných 10 rokov zistená žiadna autochtónna infestácia
trichinelami, počas tejto doby sa vykonávalo trvalé testovanie populácie zabíjaných ošípaných tak, aby sa
poskytla aspoň 95 % istota, že tam, kde prevalencia trichinel prekračuje 0,0001 %, bude detekovaná každá
infestácia, a
c) musí byť k dispozícii jasný opis kategórie chovov, druhu fariem a druhu príslušných zvierat, a
d) v súlade s kapitolou II A d) prílohy IV bol zavedený program monitorovania voľne žijúcich živočíchov na
základe rizika.
D. Okrem požiadaviek ustanovených v prílohe IV k smernici 2003/99/ES, východisková správa a následné výročné správy pre Komisiu musia obsahovať tieto informácie:
a) počet prípadov (dovezených alebo autochtónnych) Trichinella u ľudí vrátane epidemiologických údajov;
b) výsledky testovania na Trichinella u domácich ošípaných, ktoré nie sú chované v kontrolovaných
podmienkach ustajnenia v integrovaných systémoch chovu; výsledky musia zahŕňať vek a pohlavie
postihnutých zvierat, systém manažmentu, druh použitej diagnostickej metódy, stupeň infestácie (ak je
známy), a akékoľvek ďalšie relevantné informácie;
c) výsledky testovania na Trichinella u chovných prasníc a kancov; výsledky musia zahŕňať informácie
uvedené v b);
d) výsledky testovania jatočných tiel diviakov, koní, zveri a akýchkoľvek indikátorových zvierat na Trichinella;
e) výsledky sérologických testov, ako sa uvádza v článku 11, keď bude v referenčnom laboratóriu
Spoločenstva validovaný vhodný test ;
f) ostatné prípady, kde je podozrenie na Trichinella, buď dovezené, alebo autochtónne, a všetky relevantné
laboratórne výsledky;
g) podrobné údaje o všetkých pozitívnych výsledkoch a overení druhov Trichinella referenčným laboratóriom
Spoločenstva alebo národným referenčným laboratóriom;
h) údaje sa musia predložiť v príslušnom formáte a podľa harmonogramu, ktorý určuje pre hlásenie zoonóz
EFSA;
i) pokiaľ ide o správy týkajúce sa chovov alebo kategórie chovov bez výskytu Trichinella: informácie o počte
chovov bez výskytu Trichinella a sumárne výsledky inšpekcií chovov bez výskytu Trichinella, vrátane
informácií o dodržiavaní požiadaviek farmármi;
j) v prípade správ týkajúcich sa regiónu so zanedbateľným rizikom, je potrebné predložiť informácie o:
i) monitorovacom programe, ktorý je zavedený podľa článku 11 alebo informácie rovnocennej
povahy;
ii) monitorovacích programoch pre voľne žijúce živočíchy založených na riziku, ktoré sú zavedené
podľa vyššie uvedenej časti A písm. d), alebo informácie rovnocennej povahy.
L 338/82 SK Úradný vestník Európskej únie 22.12.2005