"Malé množstvá" NV 360/2011 - ryby, mlieko, vajcia, med, rastliny

360
N A R I A D E N I E V L Á D Y
Slovenskej republiky
z 19. októbra 2011,
ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého
množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka
a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k)
zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky
vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej
republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. nariaďuje:

§ 1 Predmet úpravy

Toto nariadenie vlády podľa osobitných predpisov1)
ustanovuje

a) hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie
malého množstva prvotných produktov prvovýrobcami
konečnému spotrebiteľovi alebo miestnej
maloobchodnej prevádzkarni, ktorá priamo zásobuje
konečných spotrebiteľov, a upravuje povinnosti
prvovýrobcu a povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa
alebo právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom
miestnej maloobchodnej prevádzkarne,

b) dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov z maloobchodnej
prevádzkarne iným maloobchodným prevádzkarniam,
ktoré sa považuje len za okrajovú,
miestnu a obmedzenú činnosť danejmaloobchodnej
prevádzkarne.

 

§ 2 Všeobecné hygienické požiadavky na malé množstvá prvotných produktov

(1) Malé množstvá prvotných produktov

a) musia pochádzať z vlastnej produkcie, chovu, výlovu,
farmy alebo činnosti prvovýrobcu, ktorý je na vykonávanie
činností ustanovených týmto nariadením
vlády osobitne zaregistrovaný,2)

b)možno dodávať len priamo konečnému spotrebiteľovi
alebo miestnej maloobchodnej prevádzkarni podľa
odsekov 2 a 3.
(2) Na účely tohto nariadenia vlády jemiestnoumaloobchodnou
prevádzkarňou vhodne vybavená maloobchodná
predajňa potravín, vhodne vybavené trhové
miesto3) alebo maloobchodné zariadenie spoločného
stravovania4) okrem supermarketov, distribučných
centier, veľkoobchodných predajní a distribučných
koncoviek, podomového, zásielkového, internetového
alebo iného sprostredkovateľského predaja, v ktorej sa
manipuluje s potravinami, ktoré sa skladujú v mieste
ich predaja alebo dodávky konečnému spotrebiteľovi
alebo ich spracúva a pripravuje a podáva z nich pokrmy
konečnému spotrebiteľovi.

(3) Malé množstvá prvotných produktov živočíšneho
pôvodu, ktorými sú produkty akvakultúry (ďalej len
„ryby“), surové mlieko, vajcia a včelí med, možno dodávať
len miestnej maloobchodnej prevádzkarni okrem
stánkov a stanov na krátkodobý predaj potravín, pojazdných
predajných vozidiel na ambulantný predaj
podľa osobitných predpisov,5) ktorá je vzdialená najviac
dve hodiny cesty, za dodržania hygienických podmienok
prepravy od územného obvodu kraja, v ktorom
má sídlo príslušná regionálna veterinárna a potravinová
správa, ktorá zaregistrovala6) prvovýrobcu.

(4) Miestna maloobchodná prevádzkareň nesmie ďalej
dodávať malé množstvá prvotných produktov iným
prevádzkarniam ani ich umiestňovať na trh inou formou,
ako je priamy predaj konečnému spotrebiteľovi
alebo podávanie pokrmov z nich pripravených konečnému
spotrebiteľovi na mieste v maloobchodnej prevádzkarni.
Konečný spotrebiteľ môže takto nakúpené
potraviny použiť len na domácu spotrebu.

1) Čl. 1 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v.
EÚ, kap. 13/zv. 34) v platnom znení.

Čl. 1 ods. 4 a ods. 5 písm. b) bod ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú
osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 45) v platnom znení.

2) § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
3) § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 524/2005 Z. z.

4) § 26 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

5) § 14 písm. b) až d) výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 12. apríla 2006 č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky
na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných
potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín (oznámenie č. 4/2008 Z. z.).

6) § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 3 Hygienické požiadavky na malé množstvá rýb

(1) Malým množstvom rýb podľa tohto nariadenia
vlády sú ryby v živom stave alebo zabité nespracované
čerstvé ryby vcelku alebo upravené podľa odseku 3,
ktorých

a) hodnota pri každom priamom nákupe konečným
spotrebiteľom od prvovýrobcu nepresiahne 20 eur,7)

b) celková dodávka prvovýrobcu miestnym maloobchodným
prevádzkarniam nesmie prekročiť 100 kg
týždenne.

(2) Ryby môže dodávať prvovýrobca, ktorý vykonáva
prvovýrobu rýb určených na ľudskú spotrebu a s prvovýrobou
spojené operácie podľa osobitných predpisov8) na
farmách akvakultúr,9) ktoré sú osobitne zaregistrované6)
na priame dodávanie malých množstiev prvotných produktov
rybolovu určených na ľudskú spotrebu.

(3) Ryby dodávané podľa odseku 1 môže prvovýrobca
na stupni prvovýroby podrobiť len týmto operáciám:

a) zabitiu a vykrveniu,

b) vypitvaniu, odstráneniu hlavy alebo odstráneniu
plutiev,

c) chladeniu a zmrazeniu,

d) vloženiu rýb na žiadosť kupujúceho konečného
spotrebiteľa a v jeho prítomnosti do čistého obalu
alebo uloženiu zabitých alebo upravených rýb do
čistého kontajnera na prepravu a ďalšiu manipuláciu
alebo na predaj.

(4) Prvovýrobca nesmie na stupni prvovýroby dodávané
ryby krájať, filetovať, vykosťovať, sťahovať z kože,
rezať, akýmkoľvek spôsobom spracúvať,10) baliť ich do
vákua alebo modifikovanej atmosféry a vykonávať operácie,
pri ktorých môže dôjsť ku kontaminácii a môžu
byť zavedené nové nebezpečenstvá okrem operácií uvedených
v odseku 3.

(5) Prvovýrobca, ktorý priamo predáva alebo dodáva
ryby v živom stave, alebo prevádzkovateľ miestnej maloobchodnej
prevádzkarne, ktorý zásobuje rybami v živom
stave konečného spotrebiteľa, musí

a) držať, uchovávať a prepravovať ryby v živom stave pri
takej teplote a takým spôsobom, ktoré nemajú nepriaznivý
vplyv na bezpečnosť alebo životaschopnosť rýb,

b) dodržiavať požiadavky na ochranu zvierat.11)

(6) Prvovýrobca alebo prevádzkovateľ miestnej maloobchodnej
prevádzkarne, ktorý zásobuje konečného
spotrebiteľa zabitými rybami, musí pri zabíjaní rýb dodržiavať
požiadavky na ochranu zvierat.12)

(7) Prvovýrobca, ktorý dodáva zabité ryby alebo nimi
priamo zásobuje konečného spotrebiteľa a vykonáva
úpravu rýb vrátane vypitvania, odstránenia hlavy alebo
plutiev podľa odseku 3, musí

a) vykonávať úpravu rýb hygienickým spôsobom, čo
najskôr po zabití a ihneď ryby dôkladne umyť pitnou
vodou, alebo ak ide o zabité ryby, pri ktorých nedošlo
k porušeniu povrchu tela, čistou vodou;13) zabité
ryby možno dodávať aj nevypitvané, ak bezprostredne
po zabití rýb za prítomnosti kupujúceho konečného
spotrebiteľa nasleduje ich priamy predaj,

b) zabezpečiť, aby boli ryby počas uchovávania, prepravy
a manipulácie chránené pred kontamináciou,
kazením sa, rozkladom, znečistením, slnečným žiarením
alebo inými zdrojmi tepla, odpadovou vodou,
výfukovými plynmi, olejmi, pesticídmi alebo inými
kontaminujúcimi škodlivými látkami alebo vplyvmi,
ktoré nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť potravín,

c) používať na dodávanie, prepravu, uchovávanie
amanipuláciu so zabitými alebo upravenými rybami
čisté kontajnery, vybavenie a dopravné prostriedky
a po každom použití ich vyčistiť, a ak je to potrebné,
vydezinfikovať,

d) ak sa ihneď po zabití neuskutoční predaj konečnému
spotrebiteľovi, čo najskôr umiestniť zabité ryby
alebo ryby upravené podľa odseku 3 písm. b) do
chráneného prostredia a uchovávať ich zmrazené
alebo vychladené pri teplote, ktorá sa približuje teplote
topenia ľadu najviac +2 °C; ak sa čerstvé ryby
uchovávajú zaľadované, musí sa zabezpečiť, aby
voda z topiaceho sa ľadu odtekala,

e) zabezpečiť, aby obalový materiál vrátane kontajnerov
na prepravu a manipuláciu s rybami nebol zdrojom
kontaminácie, a ak sú prepravné kontajnery určené
na opakované používanie, zabezpečiť, aby boli
čistiteľné a dezinfikovateľné,

f) zabezpečiť vlastnou kontrolou, aby dodávané alebo
priamo predávané ryby mali vzhľad, vôňu a konzistenciu
čerstvých rýb bez viditeľných odchýlok,

g) nakladať s vnútornosťami alebo s odstránenými
časťami, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu,
podľa požiadaviek na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi
produktmi.14)

(8) V dokladoch o rybách dodaných do miestnej maloobchodnej
prevádzkarne a v označení rýb pre konečného
spotrebiteľa podľa osobitného predpisu15) sa v záujme vysledovateľnosti
rýb musia uviesť tieto údaje o ich pôvode:

a) meno, priezvisko a bydlisko prvovýrobcu alebo obČiastka

7) Čl. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 2065/2001 z 22. októbra 2001 stanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES)
č. 104/2000 o informovaní spotrebiteľov o produktoch rybolovu a akvakultúry (Mimoriadne vydanieÚ. v. EÚ, kap. 4/zv. 5) v platnom znení.

8) Príloha I časť A. I bod 1 nariadenia (ES) č. 852/2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34) v platnom znení.
9) § 2 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 303/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú veterinárne požiadavky uvádzania živočíchov
akvakultúry a produktov akvakultúry na trh.

10) Čl. 2 ods. 1 písm. m) nariadenia (ES) č. 852/2004 v platnom znení.
11) § 22 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 315/2003 Z. z., ktorýmsa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat v čase ich zabíjania alebo
usmrcovania v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 497/2003 Z. z.

13) Čl. 2 ods. 1 písm. i) nariadenia (ES) č. 852/2004 v platnom znení.
14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa
vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)
č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení.


Obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o prvovýrobcu,
ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, alebo obchodné
meno a sídlo prevádzkovateľa potravinárskeho
podniku, ak ide o prvovýrobcu, ktorý je právnickou
osobou,

b) adresa farmy, na ktorej boli ryby vyprodukované.

(9) Prvovýrobca vedie okrem záznamov podľa osobitných
predpisov,16) ktoré sa týkajú vysledovateľnosti
a hygieny prvovýroby, osobitné písomné záznamy, ktorými
preukazuje celkové množstvo rýb chovaných na
farme, a osobitné záznamy o

a)množstve a hodnote rýb, ktoré priamo predal konečným
spotrebiteľom podľa odseku 1 písm. a) počas
každého týždňa a počas kalendárneho roka,

b) názvoch a adresách miestnych maloobchodných
prevádzkarní a o množstve rýb, ktoré im dodal podľa
odseku 1 písm. b) počas každého týždňa a počas kalendárneho
roka.

(10) Doklady a záznamy podľa odsekov 8 a 9 uchováva
prvovýrobca najmenej jeden rok po skončení kalendárneho
roka, v ktorom boli vyhotovené, a na základe žiadosti
ich sprístupní príslušnému orgánu veterinárnej
správy.17)

§ 4 Hygienické požiadavky

na malé množstvá surového mlieka



(1)Malým množstvom surovéhomlieka18) je takémnožstvo
surového kravského mlieka, surového ovčieho mlieka
alebo surového kozieho mlieka, ktoré zodpovedá obvyklej
dennej spotrebe tohto mlieka v domácnosti19)
konečného spotrebiteľa.

(2) Surové mlieko môže prvovýrobca predávať len

a) v osobitne zaregistrovanom6) chove na produkciu
mlieka,20) v ktorom bolo surové mlieko získané
z vlastnej produkcie,

b) priamo konečnému spotrebiteľovi,


c) ak má pridelenú kvótu, pokiaľ ide o predaj malého
množstva surového kravského mlieka.

(3) Surové mlieko možno v chove na produkciu mlieka
na stupni prvovýroby podrobiť len týmto operáciám,
ktoré podstatne nemenia jeho povahu:

a)manipulácii so surovým mliekom po nadojení,

b) chladeniu a skladovaniu.

(4) Prvovýrobca nesmie na stupni prvovýroby predávané
surové mlieko

a) žiadnym spôsobom spracúvať,10) oddeľovať od neho
alebo pridávať k nemu akékoľvek zložky, odstreďovať
ho alebo vykonávať také činnosti, ktoré ho podstatne
menia,

b) baliť vopred do spotrebiteľských obalov.

(5) Surové mlieko musí pochádzať od zvierat,

a) ktoré neprejavujú žiadne príznaky infekčných chorôb
prenosných mliekom na ľudí,

b) ktoré sú v dobrom zdravotnom stave, neprejavujú
žiadne príznaky chorôb, ktoré môžu mať za následok
kontamináciumlieka, a najmä netrpia žiadnymi
infekciami pohlavného ústrojenstva s výtokom, enteritídou
s hnačkou a horúčkou alebo rozpoznateľným
zápalom vemena,

c) ktoré nemajú žiadne poranenie vemena, ktoré by
mohlo ovplyvniť mlieko,

d) ktorým neboli podané žiadne nepovolené látky alebo
nepovolené lieky21) alebo ktoré neboli podrobené nelegálnemu
ošetreniu,22)

e) pri ktorých boli po podaní povolených liekov alebo
látok dodržané predpísané ochranné lehoty.23)

(6) Surové mlieko musí pochádzať od

a) kráv, ktoré patria do stáda bez brucelózy alebo úradne
bez brucelózy, a stáda, ktoré je úradne bez tuberkulózy,
24)

b) oviec alebo kôz, ktoré patria do chovu bez brucelózy
alebo úradne bez brucelózy,25) a ak sa kozy držia spolu
s kravami, musia byť tieto kozy prehliadané a testované
na tuberkulózu.

(7) Surové mlieko, ktoré nespĺňa požiadavky podľa
odsekov 5 a 6, sa nesmie použiť na ľudskú spotrebu.

(8) Dojacie zariadenia a priestory, v ktorých sa surové
mlieko skladuje,manipuluje sa s ním alebo v ktoromsa
chladí, musia byť umiestnené a skonštruované tak,
aby sa obmedzilo riziko kontaminácie surovéhomlieka.
Priestory na skladovanie surového mlieka musia byť
chránené proti škodcom a musia byť oddelené od priestorov,
kde sú ustajnené zvieratá.

(9) Povrchy zariadení a vybavenia, ktoré prichádzajú
do styku so surovým mliekom, musia byť ľahko čistiteľné
a dezinfikovateľné a musia byť udržiavané v dobrom
technickom a hygienickom stave. Povrchy zariadení
a vybavenia, ktoré prichádzajú do styku so surovým


Strana 3066 Zbierka zákonov č. 360/2011 Čiastka 116
16) Čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky
potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6) v platnom znení.

Príloha I časť A III body 7 a 8 nariadenia (ES) č. 852/2004 v platnom znení.
17) § 4 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18) Príloha I bod 4.1. nariadenia (ES) č. 853/2004 v platnom znení.
19) § 115 Občianskeho zákonníka.
20) Príloha I bod 4.2. nariadenia (ES) č. 853/2004 v platnom znení.
21) § 2 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 320/2003 Z. z. o monitorovaní určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách
a v produktoch živočíšneho pôvodu v znení neskorších predpisov.

22) § 2 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 320/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23) § 49 ods. 5 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o
reklame v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 320/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24) § 2 ods. 1 písm. d), f) a i) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003 Z. z. o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú výmenu
s hovädzím dobytkom a ošípanými v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 487/2003 Z. z.

25) § 2 ods. 1 písm. d) a e) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 47/2005 Z. z. o požiadavkách na zdravie zvierat pri premiestňovaní oviec
a kôz a pri obchode s členskými štátmi v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 208/2006 Z. z.


mliekom, musia byť vyrobené z hladkých, umývateľných
a netoxickýchmateriálov a po použití samusia vyčistiť
a vydezinfikovať.

(10) Dojenie sa vykonáva hygienickým spôsobom
a najmä sa zabezpečí, aby

a) boli struky, vemeno a priľahlé časti pred začatím dojenia
čisté,

b) dojič vizuálne skontroloval, či surové mlieko nevykazuje
organoleptické a fyzikálno-chemické odchýlky,

c) sa surové mlieko od zvierat, ktoré vykazujú klinické
príznaky chorôb vemena, a surové mlieko, ktoré vykazuje
odchýlky podľa písmena b), nepoužilo na ľudskú
spotrebu,

d) sa mledzivo dojilo a skladovalo oddelene a nemiešalo
sa so surovým mliekom.

(11) Osoby, ktoré vykonávajú dojenie alebo manipulujú
so surovýmmliekom, musia nosiť čistý odev, dodržiavajú
vysoký stupeň osobnej čistoty a v blízkosti
miesta dojenia musia mať k dispozícii vhodné zariadenia
na umývanie rúk a predlaktia.

(12) Surové mlieko sa ihneď po nadojení umiestni na
čisté miesto, ktoré je skonštruované a vybavené tak,
aby sa zabránilo jeho kontaminácii, a schladí sa na teplotu
najviac +8 °C a najmenej +4 °C. Ak ide o surovémlieko
určené na priamy predaj nevychladené, musí sa do
dvoch hodín od nadojenia predať konečnému spotrebiteľovi.
Surové mlieko určené na priamy predaj nevychladené,
ktoré sa do dvoch hodín po nadojení nepredalo
konečnému spotrebiteľovi, prvovýrobca ihneď
schladí na teplotu najviac +8 °C a najmenej +4 °C
a predá do 24 hodín od nadojenia.

(13) Dátum spotreby surového mlieka určeného na
priamy predaj nevychladené podľa odseku 12 je najviac
24 hodín od nadojenia. Dátum spotreby schladeného
surového mlieka podľa odseku 12 je najviac 48 hodín
od nadojenia.

(14) Priamy predaj surového mlieka konečnému
spotrebiteľovi v chove na produkciumlieka sa uskutočňuje
v miestnosti oddelenej od priestorov, v ktorých sú
ustajnené zvieratá, a vybavenej chladiacim zariadením.
Ak chov na produkciu mlieka dodáva mlieko aj do
schválených prevádzkarní na zber alebo spracovanie
mlieka, musí byť miestnosť na priamy predaj surového
mlieka oddelená od mliečnice. Prvovýrobca vhodným
spôsobom na viditeľnom mieste v mieste predaja surového
mlieka umiestni tieto informácie a údaje:

a) upozornenie pre konečného spotrebiteľa: „Pred konzumáciou
je potrebné surové mlieko prevariť. Nie je
vhodné na priamu konzumáciu pre deti, gravidné
ženy, choré a staré osoby alebo osoby s oslabenou
imunitou.“ s uvedením druhu surového mlieka,

b)dátum spotreby surovéhomlieka so slovami „spotrebujte
do“ a s uvedením dátumu a podmienok skladovania
surového mlieka,

c) údaje o

1. mene, priezvisku a adrese prvovýrobcu alebo
o obchodnom mene a mieste podnikania, ak ide
o prvovýrobcu, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom,
alebo o obchodnom mene a sídle prevádzkovateľa
potravinárskeho podniku, ak ide
o prvovýrobcu, ktorý je právnickou osobou,

2. adrese chovu na produkciu mlieka.
(15) Prvovýrobca vedie okrem záznamov, ktoré sa týkajú
vysledovateľnosti a hygieny prvovýroby, osobitné
písomné záznamy, ktorými preukazuje celkové množstvo
získaného surového mlieka, ktoré bolo predané
podľa odsekov 1 a 2

a) počas každého dňa jednotlivým kupujúcim,

b) počas kalendárneho roka.

(16) Záznamy podľa odseku 15 uchováva prvovýrobca
najmenej jeden rok po skončení kalendárneho roka,
v ktorom boli vyhotovené, a na základe žiadosti ich
sprístupní príslušnému orgánu veterinárnej správy.17)

§ 5 Hygienické požiadavky na malé množstvá vajec

(1) Malým množstvom vajec26) je

a) najviac 60 ks netriedených vajec priamo predaných
prvovýrobcom jednému konečnému spotrebiteľovi
v mieste produkcie vajec, na miestnom trhovom
mieste počas jedného týždňa,

b) najviac 350 ks netriedených vajec celkovo dodaných
prvovýrobcom miestnym maloobchodným prevádzkarniam
počas jedného týždňa.

(2) Vajcia môže priamo predávať alebo dodávať len
prvovýrobca, ktorý vykonáva prvovýrobu vajec určených
na ľudskú spotrebu a s ňou spojené operácie
a ktorého chov nosníc je na dodávanie malých množstiev
vajec osobitne zaregistrovaný.6)

(3) Na triedenie slepačích vajec znesených nosnicami
druhu Gallus gallus podľa kvality a hmotnosti a na balenie
vajec sa vzťahujú požiadavky podľa osobitných
predpisov.27) Vajcia, ktoré prvovýrobca uvádza na trh
vmalýchmnožstvách, sa nesmú umývať, žiadnym spôsobom
spracúvať,10) konzervovať alebo chladiť na teplotu
nižšiu ako +5 °C a môžu byť na úrovni prvovýroby
podrobené len týmto operáciám:

a) produkcii a zberu vajec v priestoroch prvovýrobcu,

b) preprave medzi budovami prvovýrobcu a skladovaniu
vajec vmieste produkcie, ak ich to podstatne nemení.

(4) Na slepačie vajcia, ktoré predáva prvovýrobca
priamo konečnému spotrebiteľovi v mieste produkcie
alebo na trhovom mieste, sa nevzťahujú podmienky
ustanovené osobitnými predpismi,28) ak neboli triedené

26) Príloha I bod 5.1. nariadenia (ES) č. 853/2004 v platnom znení.
27) Príloha XIV k nariadeniu Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných
ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299,
16. 11. 2007) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 589/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES)
č. 1234/2007 o obchodných normách pre vajcia (Ú. v. EÚ L 163, 24. 6. 2008) v platnom znení.
28) Príloha XIV písm. A ods. III nariadenia (ES) č. 1234/2007 v platnom znení.

podľa kvality a hmotnosti. Slepačie vajcia, ktoré predáva
prvovýrobca konečnému spotrebiteľovi na trhovom
mieste, sa označia kódom výrobcu alebo iným označením
podľa osobitného predpisu,27) ak ide o prvovýrobcu,
ktorý chová 50 alebo viac nosníc. Slepačie vajcia,
ktoré predáva konečnému spotrebiteľovi na trhovom
mieste prvovýrobca, ktorý chová menej ako 50 nosníc,
stačí v mieste predaja konečnému spotrebiteľovi na trhovom
mieste označiť štítkom alebo výveskou s uvedením
údajov o pôvode podľa odseku 10 písm. a) a b).

(5) Vajcia, ktoré dodávajú prvovýrobcovia miestnym
maloobchodným prevádzkarniam podľa odseku 1
písm. b), musia byť presvietené. Vajcia musia byť čisté
a s nepoškodenou škrupinou. Prvovýrobca nesmie
priamo predávať konečnému spotrebiteľovi ani dodávať
maloobchodnej prevádzkarni inkubované vajcia
ani rozbité vajcia, ktoré majú rozbitú škrupinu a porušené
podškrupinové blany, následkom čoho je nechránený
ich obsah, vajcia s cudzím zápachom alebo vajcia,
ktoré nezodpovedajú požiadavkám na bezpečnosť potravín.

(6) Prvovýrobca čo najskôr po znáške vajec, najmenej
však raz denne zbiera vajcia a uchováva ich v chránenom
prostredí podľa odseku 7 mimo priestorov, v ktorých
sa držia zvieratá.

(7) Prvovýrobca, ktorý priamo predáva vajcia podľa
odseku 1 písm. a) konečnému spotrebiteľovi, alebo prevádzkovateľ
maloobchodnej prevádzkarne, ktorý zásobuje
konečného spotrebiteľa dodanými vajcami podľa
odseku 1 písm. b) v miestnej maloobchodnej prevádzkarni,
musí

a) držať vajcia v čistote, uchovávať a prepravovať ich
v suchu, bez vonkajšieho zápachu, účinne chránené
pred nárazom a priamym slnečným žiarením,

b) skladovať a prepravovať vajcia pri stálej teplote, ktorá
je najvhodnejšia na zachovanie ich hygienických
vlastností a ktorá nesmie byť nižšia ako +5 °C a vyššia
ako +18 °C; prípustná je len prechodná odchýlka
najviac o +3 °C od stálej teploty pri dodržaní správnej
skladovacej a distribučnej praxe,

c) zabezpečiť, aby preložky, obaly a kontajnery na prepravu
vajec a manipuláciu s nimi neboli zdrojom
kontaminácie, a ak sú kontajnery určené na opakované
používanie, aby boli čistiteľné a dezinfikovateľné;
preložky sa nesmú používať opakovane,

d) po použití vyčistiť, a ak je to potrebné, vydezinfikovať
dopravné prostriedky a kontajnery používané na
prepravu malého množstva vajec.

(8) Dátum minimálnej trvanlivosti vajec predávaných
alebo dodávaných podľa odseku 1 je najviac 28 dní od
dátumu ich znášky. Vajcia musia byť dodané konečnému
spotrebiteľovi najneskôr do 21 dní od dátumu ich
znášky.

(9) Vajcia nemožno vopred baliť do spotrebiteľských
obalov a musia sa dodávať alebo konečnému spotrebiteľovi
ponúkať na predaj ako voľne uložené. Predávajúci
môže v prítomnosti kupujúceho konečného spotrebiteľa
a na jeho žiadosť vložiť vajcia do ním prineseného
obalu alebo do iného suchého, čistého a nepoužitého
obalu. Vajcia sa nesmú pred predajom konečnému
spotrebiteľovi chladiť.

(10) V mieste predaja vajec prvovýrobca alebo predávajúci
v miestnej maloobchodnej prevádzkarni vrátane
trhového miesta označí ponúkané voľne uložené vajcia
výveskou alebo štítkom s uvedením dobre viditeľnej
a ľahko čitateľnej informácie pre konečného spotrebiteľa
o tom, že ide o netriedené vajcia priamo z prvovýroby,
a o

a)mene a priezvisku prvovýrobcu, ak ide o fyzickú osobu,
alebo o obchodnom mene, ak ide o prvovýrobcu, ktorý
je fyzickou osobou – podnikateľom, alebo o obchodnom
mene prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ak
ide o prvovýrobcu, ktorý je právnickou osobou,

b) adrese zaregistrovanej prevádzkarne alebo zaregistrovaného
chovu prvovýrobcu, kde boli vajcia vyprodukované,

c) dátume alebo o období znášky vajec a o dátume ich
minimálnej trvanlivosti,

d) spôsobe skladovania formou odporúčania spotrebiteľovi
držať a uchovávať vajcia po nákupe v chlade.

(11) Prvovýrobca vedie okrem záznamov, ktoré sa týkajú
vysledovateľnosti a hygieny prvovýroby, písomné
záznamy, ktorými preukazuje celkový počet chovaných
nosníc, dennú produkciu vajec a osobitné záznamy o

a) počte vajec priamo predaných v mieste produkcie
vajec podľa odseku 1 písm. a) za každý deň,

b) počte vajec priamo predaných namiestnom trhovom
mieste podľa odseku 1 písm. a) za každý deň,

c)menách alebo názvoch odberateľov vajec, adresách
ich maloobchodných prevádzkarní a o počte vajec
dodaných jednotlivým maloobchodným prevádzkarniam
podľa odseku 1 písm. b) počas každého týždňa.

(12) Prevádzkovateľ miestnej maloobchodnej prevádzkarne,
ktorý vajcami dodanými podľa odseku 1
písm. b) zásobuje konečných spotrebiteľov, vedie v záujme
vysledovateľnosti vajec údaje o

a) každom dodanom množstve vajec a uchováva doklady
o pôvode vajec podľa odseku 10 písm. a) a b),

b) dátume znášky a o dátume minimálnej trvanlivosti
vajec podľa odseku 10 písm. c).
(13) Záznamy a doklady podľa odsekov 11 a 12 uchováva
prvovýrobca najmenej jeden rok po skončení kalendárneho
roka, v ktorom boli vyhotovené, a na základe
žiadosti ich sprístupní príslušnému orgánu veterinárnej
správy.17)

§ 6 Hygienické požiadavky na malé množstvá včelieho medu

(1) Malým množstvom včelieho medu určeného na
ľudskú spotrebu (ďalej len „med“) je

a) také množstvo medu z vlastnej produkcie priamo predané
konečnému spotrebiteľovi prvovýrobcom v jeho
priestoroch alebo na miestnom trhovom mieste, ktoré
zodpovedá obvyklej spotrebe medu v domácnosti19) konečného
spotrebiteľa,

b) celkové množstvomedu najviac 1 tona ročne, ktoré je
určené na dodanie miestnym maloobchodným prevádzkarniam,
ktoré týmto medom priamo zásobujú
konečného spotrebiteľa; do tohto celkového množstva
medu nesmie byť primiešaný med, ktorý nepochádza
z vlastnej produkcie daného prvovýrobcu.

(2) Med určený na ľudskú spotrebumôže dodávať len
prvovýrobca, ktorý je držiteľom včelstiev, vykonáva
zber a balenie včelieho medu vo vlastných priestoroch
a je na dodávanie alebo priamy predaj medu osobitne
zaregistrovaný6) podľa trvalého pobytu držiteľa včelstiev
alebo umiestnenia včelstiev.

(3) Med nesmie byť vystavený pôsobeniu priameho
slnečného žiarenia. Med predaný alebo dodaný konečnému
spotrebiteľovi nemožno ďalej uvádzať na trh.

(4) Prvovýrobca

a) zabezpečí, aby bol med počas získavania, uchovávania,
balenia, prepravy amanipulácie s ním chránený
pred kontamináciou,

b) používa na získavanie, dodávanie, prepravu, uchovávanie
a manipuláciu s medom len zariadenie a obaly,
ktoré spĺňajú požiadavky na zariadenie a obaly pre
potraviny a nie sú zdrojom kontaminácie,

c) zabezpečí, aby med zodpovedal požiadavkám podľa
osobitného predpisu.29)

(5) Prvovýrobca, ktorý predávamed konečnému spotrebiteľovi
vo svojich priestoroch alebo na miestnom trhovom
mieste, musí uviesť okrem údajov ustanovených
osobitným predpisom15) v označení medu pre
konečného spotrebiteľa v záujme vysledovateľnosti aj
tieto údaje:

a)meno a priezvisko a adresu prvovýrobcu alebo obchodné
meno a miesto podnikania, ak ide o prvovýrobcu,
ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, alebo obchodné
meno a sídlo prevádzkovateľa potravinárskeho
podniku, ak ide o prvovýrobcu, ktorý je právnickou
osobou,

b) adresu zaregistrovanej prevádzkarne alebo držiteľa
včelstiev,

c) označenie pôvodu medu,30)

d)dátum balenia.

(6) Prvovýrobca vedie písomné záznamy, ktorými preukazuje
celkové množstvo chovaných včelstiev a množstvo
vyprodukovanéhomedu, a osobitné záznamy o celkovom
množstve medu za každý rok, ktorý

a) priamo predal konečnému spotrebiteľovi
1. vo svojich priestoroch,
2. na miestnom trhovisku,

b) dodal miestnym maloobchodným prevádzkarniam,
a o menách a priezviskách alebo obchodných menách
odberateľov a ich adresách alebo sídlach.

(7) Prevádzkovateľ miestnej maloobchodnej prevádzkarne,
ktorému bol med prvovýrobcom dodaný, vedie
v záujme vysledovateľnosti medu v dokladoch o jeho
príjme a v označení medu pre konečného spotrebiteľa
aj údaje podľa odseku 5.

(8) Záznamy podľa odsekov 6 a 7 uchováva prvovýrobca
alebo prevádzkovateľ miestnej maloobchodnej
prevádzkarne najmenej jeden rok po skončení kalendárneho
roka, v ktorom boli vyhotovené, a na základe
žiadosti ich sprístupní príslušnému orgánu veterinárnej
správy.17)

§ 7 Priame dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného pôvodu

(1) Pri dodávaní malého množstva prvotných produktov
rastlinného pôvodu prvovýrobcom musí byť zachovaná
ich bezpečnosť, kvalita a výživová hodnota.

(2) Za malé množstvo prvotných produktov rastlinného
pôvodumožno považovaťmnožstvo, ktoré prvovýrobca
priamo predáva konečnému spotrebiteľovi alebo dodáva
miestnej maloobchodnej prevádzkarni, ktoré
priamo zásobujú konečného spotrebiteľa, ak ide ročne o

a) zrno obilnín, množstvo do 200 kg,

b) zrno pohánky, ciroku, prosa a kultúrnych druhov
láskavca, množstvo do 100 kg,

c) suché strukoviny, množstvo do 100 kg,

d) olejniny, množstvo do 100 kg,

e)konzumné zemiaky, množstvo do 2 000 kg,

f) hlúbovú zeleninu, množstvo do 500 kg, a ak ide o kapustu,
množstvo do 2 000 kg,

g) plodovú zeleninu, množstvo do 200 kg,

h) koreňovú zeleninu, množstvo do 50 kg,

i) cibuľovú zeleninu, množstvo do 100 kg,

j) strukovú zeleninu, množstvo do 50 kg,

k) listovú zeleninu, množstvo do 20 kg,

l) jadrové ovocie, množstvo do 1 000 kg,

m) kôstkové ovocie, množstvo do 500 kg,

n) bobuľové ovocie, množstvo do 100 kg,

o) škrupinové ovocie, množstvo do 100 kg,

p) byliny, množstvo do 10 kg,

q) pestované huby, množstvo do 20 kg.

(3) Prvovýrobca malého množstva prvotných produktov
rastlinného pôvodu vedie evidenciu o dátume, druhu
a množstve

a) vypestovaných prvotných produktov rastlinného pôvodu,

b) prvotných produktov rastlinného pôvodu priamo
predaných konečnému spotrebiteľovi na farme alebo
na miestnom trhovisku,

c) prvotných produktov rastlinného pôvodu dodaných
do miestnych maloobchodných prevádzkarní a o názvoch
a adresách odberateľov.

(4) Ak prvovýrobca priamo predáva konečnému spotrebiteľovi
alebo dodáva miestnej maloobchodnej prevádzkarni
malé množstvá ovocia alebo zeleniny, je povinný
zabezpečiť, aby zelenina alebo ovocie bolo

a) celé,
b) zdravé; nemožno predávať alebo dodávať ovocie alebo
zeleninu napadnuté hnilobou alebo inak poškodené
tak, že nie je vhodné na ľudskú spotrebu,

c) čisté bez viditeľných cudzích látok,

d) bez škodcov,

e) bez poškodenia spôsobeného škodcami, ktoré napádajú
dužinu,

f) bez nadmernej povrchovej vlhkosti,

g) bez cudzieho pachu alebo chuti.

29) Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 28. apríla 2004
č. 1188/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúcamed (oznámenie č. 326/2004 Z. z.).


§ 8 Dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov z maloobchodnej prevádzkarne iným maloobchodným prevádzkarniam, ktoré je len okrajovou, miestnou a obmedzenou činnosťou maloobchodnej prevádzkarne

(1) Dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov je miestnou
činnosťou maloobchodnej prevádzkarne vrátane
maloobchodnej prevádzkarne v rámci chovu na produkciu
mlieka,20) ak vykonáva činnosti manipulácie
s mliekom alebo jeho spracúvanie a skladovanie podľa
§ 9 a 10 a dodáva toto mlieko a mliečne výrobky iným
maloobchodným prevádzkarniam, ktoré sú od nej
vzdialené najviac dve hodiny cesty za dodržania hygienických
podmienok prepravy.

(2) Dodávaniemlieka amliečnych výrobkov inýmmaloobchodným
prevádzkarniammôže vykonávať lenmaloobchodná
prevádzkareň, ktorá

a) je zriadená ako trvalé zariadenie,31) okrem stánkov
a stanov na predaj potravín, pojazdných predajných
vozidiel na ambulantný predaj podľa osobitných
predpisov,5)

b) dodržiava požiadavky podľa § 9 a 10,

c) je na toto dodávanie osobitne zaregistrovaná,32)

d) preukazuje dokladmi orgánom veterinárnej správy17)
dodržiavanie množstiev a požiadaviek podľa odseku 1
a § 9 a 10.

(3) Inémaloobchodné prevádzkarne, ktorým sa dodáva
mlieko a mliečne výrobky podľa odseku 1 a § 9 a 10,
môžu toto mlieko a mliečne výrobky uviesť na trh len
formou priameho predaja konečnému spotrebiteľovi.

§ 9 Dodávanie surového mlieka a mliečnych výrobkov z tohto mlieka iným maloobchodným prevádzkarniam

Ak dodáva maloobchodná prevádzkareň iným maloobchodným
prevádzkarniam vzdialeným od nej podľa
§ 8 ods. 1 surové, mliekarensky neošetrené kravské
mlieko, kozie mlieko alebo ovčie mlieko, ktoré pochádza
od zvierat z vlastného chovu a spĺňa všetky osobitné
hygienické požiadavky a kritériá na surové mlieko
podľa osobitného predpisu33) alebo mliečne výrobky vyrobené
z tohto mlieka, je táto činnosť

a) okrajovou činnosťou, ak
1. maloobchodná prevádzkareň spracuje denne najviac
500 l kravského mlieka, 250 l ovčieho mlieka
alebo 100 l kozieho mlieka,
2. dodáva iným maloobchodným prevádzkarniam
také množstvo mlieka alebo mliečnych výrobkov
z neho, ktoré neprekračuje týždenne 35%z celkovo
spracovaného mlieka a 35%vyrobených mliečnych
výrobkov,

b)obmedzenou činnosťou, ak iné maloobchodné prevádzkarne
predávajú alebo dodávajú toto mlieko
alebo mliečne výrobky len priamo konečnému spotrebiteľovi
a
1. pri predaji surového mlieka18) okrem splnenia
ostatných požiadaviek na označovanie15) umiestnia
na viditeľnom mieste dobre čitateľné upozornenie
pre konečného spotrebiteľa: „Surovémlieko
– pred spotrebou potrebné prevariť. Surové mlieko
nie je vhodné na priamu konzumáciu pre deti,
gravidné ženy, choré a staré osoby alebo osoby
s oslabenou imunitou.“ s uvedením druhu surového
mlieka,

2. pri predaji mliečnych výrobkov zo surového
mlieka18) okrem splnenia ostatných požiadaviek
na označovanie15) označia tieto výrobky slovami:
„Vyrobené zo surového mlieka“ s uvedením jeho
druhu, ak ide o výrobky vyrobené z mlieka, ktorého
výrobný proces nezahŕňa žiadne tepelné ošetrenie
podľa osobitného predpisu34) ani žiadne fyzikálne
alebo chemické ošetrenie, ktoré by malo
rovnocenný účinok, alebo

3. sú prevádzkami verejného stravovania, zariadeniami
spoločného stravovania, ktoré poskytujú
stravovacie služby na pracoviskách,35) okrem zariadení,
ktoré poskytujú stravovacie služby
v školských a predškolských zariadeniach, školách,
zariadeniach sociálnych služieb, zdravotníckych
zariadeniach, zariadeniach sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately a na
zotavovacích podujatiach a použijú dodané surové
mlieko a výrobky z neho vo vlastnej prevádzkarni
len na prípravu tepelne upravených pokrmov
určených na priame podávanie konečným
spotrebiteľom.

 

§ 10 Dodávanie tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov z tohto mlieka iným maloobchodným prevádzkarniam

(1) Ak dodáva maloobchodná prevádzkareň podľa § 9
iným maloobchodným prevádzkarniam tepelne ošetrenémlieko34)
alebo mliečne výrobky z tepelne ošetreného
mlieka, je táto jej činnosť

a) okrajovou činnosťou, ak sú splnené podmienky podľa
§ 9 písm. a), a

b)obmedzenou činnosťou, ak iná maloobchodná prevádzkareň

1. priamo dodáva toto mlieko alebo mliečne výrobky
len priamo konečnému spotrebiteľovi, alebo

2. je prevádzkou verejného stravovania alebo zariadením
spoločného stravovania, ktoré používa dodané
mlieko alebo mliečne výrobky vo vlastnej
prevádzkarni na prípravu pokrmov určených na
priame podávanie konečnému spotrebiteľovi.

(2) Pri tepelnom ošetrení surového mlieka musí prevádzkovateľ
maloobchodnej predajne podľa odseku 1,

31) § 10 ods. 1 výnosu č. 28167/2007-OL (oznámenie č. 4/2008 Z. z.).
32) § 40 ods. 3 písm. e) druhý bod zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33) Príloha III oddiel IX nariadenia (ES) č. 853/2004 v platnom znení.
34) Príloha III oddiel IX kapitola II nariadenia (ES) č. 853/2004 v platnom znení.
35) § 26 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

ktorý spracúva surové mlieko pochádzajúce od zvierat
z vlastného chovu, dodržiavať požiadavky osobitného
predpisu.34)

§ 11

Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý
v rámci svojej maloobchodnej činnosti balí, spracúva
mlieko a vyrába mliečne výrobky, ktoré sú získané aj
z mlieka, ktoré nepochádza od zvierat z jeho vlastného
chovu, a dodáva ho priamo konečnému spotrebiteľovi
alebo inýmmaloobchodným prevádzkarniam, musí dodržiavať
všetky požiadavky ustanovené osobitnými
predpismi.36)

§ 12 Záverečné ustanovenia

Týmto nariadením vlády sa vykonávajú právne záväzné
akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 13

Toto nariadenie vlády bolo prijaté v súlade s právne
záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických
noriem a technických predpisov.37)

§ 14 Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky
č. 352/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky
na priamy predaj a dodávanie malého množstva
prvotných produktov živočíšneho pôvodu, mäsa
z hydiny a domácich králikov, voľne žijúcej zveri a zveriny
z nej.

§ 15 Účinnosť

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. novembra
2011.
Iveta Radičová v. r.
Čiastka 116 Zbierka zákonov č. 360/2011 Strana 3071

Príloha
k nariadeniu vlády č. 360/2011 Z. z.
ZOZNAM VYKONÁVANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiéne potravín (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34) v znení
– nariadenia Komisie (ES) č. 1019/2008 zo 17. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 277, 18. 10. 2008),
– nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009).
2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy
pre potraviny živočíšneho pôvodu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 45) v znení
– nariadenia Komisie (ES) č. 2074/2005 z 5. decembra 2005 (Ú. v. EÚ L 338, 22. 12. 2005),
– nariadenia Komisie (ES) č. 2076/2005 z 5. decembra 2005 (Ú. v. EÚ L 338, 22. 12. 2005),
– nariadenia Komisie (ES) č. 1662/2006 zo 6. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 320, 18. 11. 2006),
– nariadenia Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006),
– nariadenia Komisie (ES) č. 1243/2007 z 24. októbra 2007 (Ú. v. EÚ L 281, 25. 10. 2007),
– nariadenia Komisie (ES) č. 1020/2008 zo 17. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 277, 18. 10. 2008),
– nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009),
– nariadenia Komisie (ES) č. 1161/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009),
– nariadenia Komisie (EÚ) č. 558/2010 z 24. júna 2010 (Ú. v. EÚ L 159, 25. 6. 2010),
– nariadenia Komisie (EÚ) č. 150/2011 z 18. februára 2011 (Ú. v. EÚ L 46, 19. 2. 2011).